Vyučovací proces v základných školách, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta sa v týchto dňoch presunul do online priestoru. Učitelia komunikujú so svojimi žiakmi prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov, telesná výchova sa zmenila na hodiny jogy, pilatesu či výučbu tanca.

Dokončujú sa rekonštrukcie materských škôl

V Banskej Bystrici sa aj napriek mimoriadnej situácii nezastavil ani čulý stavebný ruch. Tento čas využíva mesto na to, aby sa dokončili rozbehnuté stavebné práce na materských školách.

Po rozšírení kapacít Materskej školy Karpatská, dodávateľ stavebných prác aktuálne intenzívne pracuje na ďalších pavilónoch. Ide o búracie práce, inštaláciu elektrických rozvodov, zatepľovanie či výmenu okien. Stavbári pokračujú v plnom tempe aj v MŠ na Strážovskej ulici.

„Keďže malí Banskobystričania musia byť počas mimoriadnej situácie doma, využívame toto obdobie naplno. Stavebné práce pokračujú vo všetkých nedokončených pavilónoch. Jedna budova je už zateplená, v interiéri je zhotovená nová elektroinštalácia a povrchy sú pripravené na kladenie podláh a maľovanie. Ostatné pavilóny majú vymenené okná a v súčasnosti sa zatepľujú. Zároveň sa  inštalujú elektrické rozvody v hospodárskej časti i v kuchyni,“

uviedol po piatkovom kontrolnom dni primátor Ján Nosko.

Online vyučovanie

Hoci mestské základné školy zívajú prázdnotou, vyučovací proces prebieha online. Dnes platí dvojnásobne, že fantázii sa medze nekladú. Učitelia využívajú na komunikáciu so žiakmi rôzne portály a výučbové programy. Časovo sa prispôsobujú možnostiam rodín, vysvetľujú rodičom, ako majú pri riešení rôznych úloh postupovať.

Kompetentní zamestnanci Odboru sociálnych vecí MsÚ v Banskej Bystrici zabezpečujú vyučovací proces aj školopovinným deťom, ktoré žijú v zariadení núdzového bývania KOTVA a v nájomnej bytovke na Internátnej ul. 12.

„Problematikou výučby  sa zaoberáme aj v rómskych osadách, keďže pripojenie na internet je tam veľakrát mizivé. Pri rozdávaní rúšok sme rodičov upozornili, aby komunikovali s učiteľmi. Inak sa môže stať, že ich deti nebudú spĺňať podmienky pre pokračovanie v štúdiu do ďalšieho ročníka.  Všetkým sme zároveň zidetifikovali kontakt, ak by vo veci výučby potrebovali pomoc. Riešenie do budúcna vidíme vo forme interaktívnej školy a komunitnej intervencie tak, aby deti nezmeškali učivo a vzdelávanie,“

hovorí Karol Langstein, vedúci oddelenia sociálnej a krízovej intervencie.

Základné školy komunikujú pomocou internetu

Pozitívne príklady prichádzajú aj od našich škôl. V Podlaviciach učia prváčikov čítať prostredníctvom Skypu, starším žiakom zasielajú prezentácie, cvičné testy či úlohy, o. i. aj cez platformu EduPage. Školy zároveň hľadajú ďalšie možnosti, ako čo najlepšie komunikovať s celými triedami v dohodnutom čase.

„Vypracovali sme si časový rozvrh videohodín v jednotlivých ročníkoch na konkrétne predmety. Pevne veríme, že sa nám to podarí a vnesieme do takejto výučby systém,“

informuje Iveta Dlhošová, zástupkyňa riaditeľa Základnej školy J. G. Tajovského v Podlaviciach.

Netradičná výučba je novinkou aj pre pedagógov a žiakov najväčšej banskobystrickej školy ZŠ Spojová.  Riaditeľka tejto školy Šárka Kováčová k tomu dodáva:

„Dôležitou úlohu školy je brať do úvahy dostupnosť žiakov k plneniu úloh cez počítače a nepreťažovať ich. Snažíme sa mapovať tento stav a usmerňovať kolegov.“

V ZŠ Moskovská tiež „nabehli“ na systém vyučovania online. Kto nemal k dispozícii počítač, mohol si požičať od školy.

„Pre všetkých je to nová situácia. Aj od učiteľov si to vyžaduje väčší čas na prípravu.  Je to síce náročné, ale spoločnou komunikáciou to zvládneme. Žiaci nám na tému Ako trávim čas v karanténe môžu poslať foto, video, literárne práce, básne či kresby, ktoré si následne zdieľame,“

pridáva sa riaditeľka ZŠ Moskovská Marta Melicherová.

Športová škola ZŠ Golianova nezabúda na hodiny telesnej výchovy. Športovci majú svoje individuálne športové plány, no nezaháľajú ani „nešportovci“, ktorí  majú linky na videá s jogou, pilatesom či tancom.

„Máme šťastie v tom, že v škole fungujeme prakticky digitálne. Máme elektronické prístupy k učebniciam či pracovným zošitom. V rámci anglického jazyka si tretiaci vyrobili hru, aby si precvičili všetky otázky, ktoré sa už vedia po anglicky opýtať, šiestaci píšu recepty, siedmaci študujú Google mapy, aby sa naučili vyjadrovať smer, ôsmaci študujú kráľa Artuša prostredníctvom filmu, deviataci pracujú s textom a dostali tipy, ako si zlepšovať výslovnosť,“

dopĺňa vedúca Predmetovej komisie cudzích jazykov a koordinátorka programu ERASMUS+ v ZŠ Golianova Andrea Gáborová.

Aj pre riaditeľa ZŠ Ďumbierska Patrika Ferianca je táto situácia nová a musel sa s ňou vysporiadať:

„Myslel som si, že za 18 rokov v školstve som zažil všetko, no aktuálna doba nás donútila spoznať niečo nové. Prvýkrát som zažil pedagogickú poradu cez videokonferenciu a ešte som ju musel aj viesť. Nakoniec všetko dobre dopadlo a je pozitívne, že máme IKT technológie, ktoré nás vedia aspoň digitálne spojiť. Kolegovia ocenili, že sa po dlhšej dobe mohli vidieť a počuť. Dokonca, nikomu z pedagógov neprekážalo, že porada trvala vyše troch hodín, čo by mi na klasickej porade asi neprešlo.“

Učitelia a žiaci posielajú medzi sebou odkazy, ako si vzájomne chýbajú. Všetci sa už dnes tešia, ako spolu opäť zaplnia chodby a triedy škôl.