Udalosti posledných mesiacov, ktoré sa odohrávajú na Slovensku v súvislosti s katolíckou cirkvou, zasahujú aj Banskú Bystricu. Chtiac-nechtiac nás s týmto dianím spájajú dve mená významných duchovných, ktorí pôsobili v meste pod Urpínom a výrazne ovplyvnili kresťanský život aj za hranicami našej diecézy.

Tým prvým je bývalý banskobystrický biskup Rudolf Baláž, ktorý ako 70-ročný  náhle zomrel 27.júla 2011. Nie všetci museli s ním súhlasiť, ale bol všeobecne uznávanou osobnosťou s veľkým vplyvom. Nemal to ako duchovný jednoduché, komunisti ho zbavili výkonu kňazského povolania a na čas musel odísť pracovať do výroby, aby sa napokon vrátil ako banskobystrický biskup. Bol známy tým, že vždy hovoril otvorene aj na verejnosti to, čo si myslel. Ľudia ho uznávali, hoci za svoj pevný názor si v spoločnosti získal aj nepriateľov. 

Vďaka nemu sa obnovila zanedbaná Kalvária a diecéza sa významne pozdvihla. Je paradoxné, že keď chcel biskup Baláž presadiť pod Kalváriou výstavbu občianskej vybavenosti s niekoľkými obytnými budovami, občianski aktivisti s časťou veriacich proti tomuto  zámeru  protestovali petíciou a  svojho biskupa obviňovali div nie zo zneuctenia pietneho miesta či kultúrnej pamiatky, ktoré postavil na nohy.

Dnes, už viac ako rok po smrti biskupa Rudolfa Baláža banskobystrická diecéza stále nemá nového biskupa. Je to čudné, ale doposiaľ nebolo počuť žiadny hlas bystrických katolíkov (tobôž nie protestný), ktorým by vyzývali Vatikán a pápeža Benedikta XVI., aby konečne vymenoval nástupcu zosnulého biskupa Baláža. Nikto z cirkevnej hierarchie nepovažuje za potrebné vysvetliť veriacim, prečo? To nikoho z Bystričanov netrápi? Alebo všetci katolíci v našej diecéze prijímajú v 21.storočí už dávno prekonanú tézu, že Vatikánu a pápežovi sa neodporuje a ani sa nekritizuje? A možno si Bystričania nezaslúžia mať svojho oficiálneho biskupa…

Nedávno vo veku 85 rokov zomrel významný taliansky kardinál a dlhoročný milánsky arcibiskup Carlo Maria Martini, o ktorom sa svojho času hovorilo ako o možnom následníkovi Jána Pavla II. na pápežskom stolci.  Do milánskej katedrály sa s ním prišli rozlúčiť tisícky veriacich, ktorí si ho nesmierne vážili za jeho otvorenosť a úprimnosť. Počas života často verejne kritizoval pomery v cirkvi a pranieroval správanie sa najvyšších cirkevných hodnostárov. Krátko pred svojou smrťou vyhlásil, že cirkev zaostáva za súčasnou dobou o 200 rokov a pomôže jej len radikálna zmena a uznanie vlastných omylov.   

„Cirkev je unavená. Naše kostoly sú veľké a prázdne, cirkevná byrokracia mocnie, naše rituály a sutany sú pompézne. Neexistuje iné východisko, ako uznanie vlastných chýb a radikálna zmena, ktorá by mala začať od samotného pápeža a biskupov. Škandály okolo pedofilných kňazov zaväzujú cirkev k tomu, aby sa vydala na cestu transformácie,“ povedal kardinál Martini, na ktorého nemal ani pápež Benedikt XVI.

V trnavskej diecéze donedávna pôsobil v omnoho umiernenejšej podobe „slovenský Martini“, ako by sme mohli nazvať dnes už bývalého arcibiskupa Róberta Bezáka, nástupcu kontroverzného Jána Sokola. Do roku 2009 pôsobil Bezák ako farský administrátor a predstavený spoločenstva Redemptoristov v Radvani. Je všeobecne známe, že jeho vymenovanie za trnavského arcibiskupa presadil Rudolf Baláž. Po Balážovej smrti však  tlak časti slovenskej cirkevnej hierarchie s podporou Vatikánu zastavil Bezákovu cestu vedúcu k pravde o slovenskej katolíckej cirkvi, ktorá mala očistiť jej dobré meno.

Pápež ho odvolal bez akéhokoľvek vysvetlenia. Bezáka sa nezastal nikto z našich biskupov. Podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska Stanislava Zvolenského sa Vatikánu neodporuje. Tak to zrejme majú chápať aj „poslušné ovečky“, ktorými podľa mienky viacerých vysokých cirkevných predstaviteľov sú veriaci.

Aby poníženie čestného arcibiskupa bolo dokonané, poslali ho naspäť do Banskej Bystrice, kde v  Radvani bude pôsobiť ako výpomocný duchovný, bez možnosti verejne v kostole kázať evanjelium. A bystrickí katolíci, ako sa zdá, to bez slova prijali ako niečo posvätné, voči čomu sa neodporuje.

To ticho po Balážovi a Bezákovi začína byť neznesiteľné. Bystričania katolíci, kde ste, nepočuť vás! Veď  najvyšší cirkevní predstavitelia na Slovensku i vo Vatikáne sú len božími služobníkmi a nie pánmi nad životom a smrťou veriacich. Aj oni majú predsa nad sebou toho istého Boha, ako my všetci…