V Bratislave sa v dňoch 25.-27.mája konalo stretnutie venované Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor). Minister životného prostredia SR József Nagy navrhol, aby sídlom Trvalého sekretariátu Karpatského dohovoru bola Banská Bystrica.

Slovensko vychádza z toho, že naša krajina sa nachádza v centre karpatského regiónu. Trvalý sekretariát by Banskej Bystrici mohol pomôcť najmä v zamýšľanom masívnejšom rozvoji cestovného ruchu. Ten by mal byť v rámci tzv. „Karpatského štandardu“ založený skôr na agroturizme a ľahšej forme turistiky, ako na dominujúcom lyžovaní po vzore Álp.

Táto otázka by sa mala vyriešiť počas aktuálneho slovenského predsedníctva tejto organizácie, ktoré potrvá do roku 2014. O sídlo kancelárie majú záujem aj Ukrajina a Rumunsko.

Karpaty sú najrozsiahlejšie a najdlhšie rozdrobené horské pásmo v Európe, ktoré zasahuje sedem štátov. Sú centrom značnej biologickej diverzity a jedinečného zachovaného kultúrneho dedičstva. Predstavitelia siedmich zmluvných strán Karpatského dohovoru (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovenská republika, Srbsko a Ukrajina) prijali v Bratislave dva nové dodatky, ktoré sa týkajú dôležitých otázok budúceho rozvoja karpatského regiónu. Ide o Protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesa a Protokol o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu.

Karpatský dohovor podpísalo spomínaných sedem stredoeurópskych a východoeurópskych krajín v máji 2003 v Kyjeve. Je jediným viacúrovňovým riadiacim mechanizmom pokrývajúcim celú karpatskú oblasť a druhým sub-regionálnym režimom, ktorý je zmluvne založený na ochranu horského regiónu vo svete. Dočasný sekretariát Karpatského dohovoru (ISCC) je od roku 2004 spravovaný Programom OSN pre životné prostredie so sídlom vo Viedni, ktorého hostiteľom je Rakúsko.