Možnej svetovej hrozbe biologických zbraní a bioterorizmu sa pravidelne venujú  experti na celom svete. Máme ich aj priamo v Banskej Bystrici a svoju praktickú činnosť vykonávajú na tunajšej pôde Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

Bioterorizmus svet nepodceňuje

Pravidelné stretnutia sú určené odborníkom hlavne tých štátov, ktoré pristúpili k Dohode o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických, biologických a toxínových zbraní. Na nich však nechýbajú ani špecialisti z pridružených štátov, predstavitelia EÚ, Svetovej zdravotníckej organizácie, Červeného kríža, Interpolu, či viacerých mimovládnych organizácií. Dohoda o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických, biologických a toxínových zbraní je platná od roku 1975 a postupne ho ratifikovalo dnes už 162 štátov sveta, Slovensko nevynímajúc.

Odborníkov na bioterorizmus máme aj u nás

Slovensko na týchto pravidelne zastupuje okrem ďalších odborníkov aj stály zástupca MZ SR pre problematiku bioterorizmu Doc. MUDr. Cyril Klement CSc., krajský hygienik RÚVZ v Banskej Bystrici. „Slovensko dlhodobo plní všetky úlohy vyplývajúce z tohto procesu možnej svetovej hrozbe biologických zbraní a bioterorizmu, máme zriadený národný orgán pre kontrolu biologických zbraní – Informačné centrum pre bakteriologické, biologické a toxínové zbrane, ktorý pracuje práve na banskobystrickom RÚVZ,“ hovorí náš odborník na bioterorizmus.

„Centrum v BB vzniklo v 2001 ako reakcia na antraxové útoky v USA a vo svete. Pravidelne zasielame aj dotazníky, ktoré vyhodnocuje ISU (International Support Unit) so sídlom v Ženeve s cieľom monitorovať prípadné snahy či pokusy niektorých štátov, prípadne firiem o výrobu biologických zbraní. Zaoberáme sa problematikou biologických a toxínových zbraní po stránke medzinárodnopolitickej, spolupracujeme s Ministerstvom zahraničných vecí, s hasičským zborom, políciou, s Úradom CO, ako aj ďalšími relevantnými organizáciami. So svojim priamym nadriadeným orgánom-Ministerstvom zdravotníctva SR, pripravujeme podklady, stanoviská, publikácie tak, aby bolo Slovensko po odbornej stránke pripravené aj na túto hrozbu,“ dodáva MUDr. Klement, ktorý je zároveň vedúcim tohto centra.

Informačné centrum RÚVZ v Banskej Bystrici

Po septembrových udalostiach v USA bolo v SR v rezorte zdravotníctva zriadené špeciálne mikrobiologické laboratórium v Banskej Bystrici pre diagnostiku vysokovirulentných nákaz. V tomto laboratóriu sa začalo s vyšetrovaním zásielok podozrivých z obsahu Bacillus anthracis. Biologický monitorovací systém sa časom posilnil ďalšími dvomi mikrobiologickými laboratóriami v Bratislave a Košiciach s príslušným technickým vybavením.

Taktiež bolo zriadené Informačné centrum pre bakteriologické, biologické a toxínové zbrane pri  RÚVZ Banská Bystrica. To pripravuje informácie a podklady pre príslušné rezorty, týkajúce sa problematiky bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní v nadväznosti na situáciu v Slovenskej republike a v zahraničí. Ďalej zabezpečuje základné diagnostické postupy pri diagnostike vybraných infekčných ochorení prichádzajúcich do úvahy ako bakteriologické /biologické) a toxínové zbrane, spolupracuje s orgánmi štátnej správy, samosprávy a s príslušnými inštitúciami v zahraničí pri riešení danej problematiky a tiež spolupracuje s médiami.

Od jeho vzniku v roku 2001 vyšetrili len v banskobystrickom RÚVZ vyše 838 rizikových zásielok, pri ÚVZ SR v Bratislave 97 a v RÚVZ Košice ďalších 52. Dovedna to konca januára 2013  až 987 podozrivých zásielok. Pre zaujímavosť ani jedna zo zásielok nebola pozitívna, zachytila sa však jedna klinická pozitívna vzorka od pacienta. Skúmanie vzoriek pri podozrení výskytu antraxu napríklad v listovej zásielke nie je lacná záležitosť. Jedno vyšetrenie v laboratóriu stojí okolo 650 eur, nerátajúc výjazd príslušníkov HaZZ a polície.

Hrozba použitia biolologických zbraní vo svete je stále reálna

Účinok biologickej zbrane je založený na choroboplodných vlastnostiach mikroorganizmov a ich produktov. Biologické zbrane sú vlastne infekčné agens upravené do vhodného nosiča. Sú založené na princípe nejakého mikroorganizmu, najčastejšie patogénu, alebo ním produkovanej látky, najčastejšie toxínu. Ich cieľom je spravidla človek, zvieratá alebo rastliny u ktorého má vyvolať chorobný stav-infekčné ochorenie, či otravu, ktorých priamym následkom je jeho významné oslabenie, či smrť.

Medzi biologické agensy, ktoré by mohli byť použité v biologickej vojne proti ľuďom patria napríklad vírusy varioly (pravých kiahní), eboly hemoragickej horúčky, žltej zimnice, kliešťovej encefalitídy, ale aj mnohé druhy baktérií. V širšom slova zmysle možno za biologické zbrane považovať aj mikroorganizmy, rýchle znehodnocujúce fosílne palivá, patogénny likvidujúce plodiny a dobytok, čo následne vyvoláva hladomor.

Čo je to antrax?

Antrax (sneť slezinná, uhlák) je choroba spôsobená mikróbom Bacillus antracis, ktorá patrí medzi zoonózy. Vyskytuje sa u domácich i divokožijúcich zviera, najmä u bylinožravcov a to kôz, oviec, hovädzieho dobytka, koní a ošípaných. Ľudia sú obyčajne infikovaní pri kontakte s chorými zvieratami alebo kontaminovanými produktmi zo zvierat. Najbežnejšie sa infekcia prenáša na ľudí kožnou cestou, veľmi zriedka respiračnou alebo gastrointestinálnou. Preto pri podozrení na prítomnosť bieleho prášku pripomínajúceho antrax netreba vyvolávať paniku, ale dodržiavať základné bezpečnostné pravidlá, t.j. zakryť  miesto výskytu, aby sa nešíril podozrivý obsah vzduchom, zavrieť okná, dvere, vypnúť klimatizáciu, umyť si ruky mydlom a vodou, zavolať pohotovostnú pomoc a počkať na jej príchod.

História

Už od 15. storočia pred našim letopočtom sa nachádzajú zmienky o tejto chorobe zvierat sprevádzanej kožnou formou choroby človeka. V 16. až 18. storočí sa radil antrax v Európe medzi závažné poľnohospodárske choroby. Antrax bol spájaný s rozvojom mikrobiológie a imunológie, bola to prvá choroba, u ktorej bol mikrobiologický pôvod definitívne potvrdený R. Kochom v r. 1876. Antrax bola tiež prvá choroba spôsobená baktériou, proti ktorej L. Pasteur v r. 1881 vyvinul živú očkovaciu látku. Devätnáste storočie bolo sprevádzané častým výskytom pľúcnej formy, šíriacej sa inhalačnou cestou u spracovateľov vlny.

Vlastnosť antraxových spór šíriť sa respiračnou cestou s následnou vysokou mortalitou pľúcnych foriem ochorenia, predurčila tento mikrób využiť vojensky ako potenciálnu biologickú zbraň. Najväčšia epidémia inhalačných antraxov 20. storočia sa vyskytla v Rusku v meste Sverdlovsk v roku 1979. Celkovo úrady zaznamenali  79 pacientov s pľúcnou formou (z nich 68 zomrelo) po úniku spór antraxu z výskumného vojenského ústavu, kde sa tieto prípady vyskytli. Výskyty u zvierat boli až z 50 km vzdialenosti od miesta úniku spór.

Pôvodca nákazy

Bacillus antracis je veľká Gram-pozitívna sporulujúca tyčinka. Vegetatívne formy mikróba sa menia na spóry len za prístupu vzduchu, t.j. len v otvorených mŕtvolách zvierat. Spóry sú veľmi odolné voči vonkajšiemu prostrediu, v zemi prežívajú niekoľko desaťročí. Na povrch sa z pôdy dostávajú za pomoci dážďoviek, alebo pri narušení pôdy (napr. pri meliorácii), kde ich skonzumujú a nakazia sa zvieratá. Spóry na povrchu pôdy hynú pri ožiarení slnečným žiarením zhruba do 24 hodín.