Zdá sa, že po banskobystrickom „supermanovi“ máme aktuálne v našom meste aj „srdiečkového vandala“. Po tanku v Múzeu SNP pomaľoval ružovými srdiečkami aj betónovú skulptúru so znakom mesta pri ceste od Zvolena a múr väzenskej väzby za budovou banskobystrického Krajského súdu.

Názory Banskobystričanov na vyčíňanie „srdiečkového vandala“ sa rôznia. Niektorí to považujú za vtipné, iní za vandalizmus. Polícia pátra po zatiaľ neznámom páchateľovi, ktorý sa svojím konaním dopúšťa priestupkov proti majetku, pričom škoda z toho vyplývajúca ešte nebola vyčíslená.

Začalo to v predvečer výročia ukončenia II.svetovej vojny z piatku na sobotu 7.mája, keď návštevníci Múzea SNP našli medzi exteriérovými zbierkami historický sovietsky tank pomaľovaný desiatkami ružových srdiečok. Historici i riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev vyjadrili nad týmto činom rozhorčenie. „Keby niekto chcel demonštrovať mier, tak vystrihne srdiečko a nalepí tam samolepku. Je jedno, že sú tam namaľované srdiečka, je to poškodenie zbierkového majetku, a hlavne neúcta,“ povedal pre médiá Mičev.

[poll id=“54″]

Netrvalo dlho a „srdiečkový vandal“ si našiel ďalšie objekty na prezentáciu svojho diela. Najskôr nastriekal ružové srdiečka na vstupný betónový označník so znakom mesta pri rýchlostnej ceste v smere od Zvolena a potom aj múr väzenskej väzby za Krajským súdom v Banskej Bystrici na Kollárovej ulici. Asi ho to baví a chce v tom pokračovať. Alebo je ich niekoľko a napodobňujú toho prvého.

Napriek tomu, že správcovia resp. majitelia týchto pomaľovaných objektov ich budú musieť na vlastné náklady uviesť do pôvodného stavu, podľa hovorkyne primátora Moniky Pastuchovej to mesto berie s nadhľadom. Keďže máj je mesiacom lásky, mohlo by vraj ísť o netradičné vyjadrenie tohto citu. Tí, ktorí budú odstraňovať vandalské ružové nástreky, to však zrejme s láskavým citom robiť nebudú.

Pravdupovediac zo strany banskobystrického „srdiečkového vandala“ zrejme nejde o vznešený cit a už vôbec nie o nejaký originálny nápad. Ružová farba na tanku svojho času zaujala napríklad v Prahe. V roku 1991 na Smíchove natrel na ružovo historický sovietsky tank č.23 z čias oslobodenia hlavného mesta Československa vtedajší študent sochárstva David Černý.

Po uvedení tanku do pôvodného stavu so zelenou farbou zastúpila Černého skupina vtedajších poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorí tank opäť pretreli na ružovo. Pre zaujímavosť tento dnes už svetoznámy český výtvarník sa preslávil najmä svojou kontroverznou plastikou „Entropa“ v Bruseli počas európskeho predsedníctva Česka v roku 2009, ktorú museli následne demontovať.

Motív ružového tanku David Černý neskôr zopakoval pri príležitosti výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, keď na zelenú plochu smíchovského námestia umiestnil na ružovo natreté torzo tanku s bielym pruhom. Ružový tank napokon pretreli na zeleno a presťahovali do Vojenského múzea v Lešanoch, ružové torzo tanku skončilo v pražskom umeleckom centre Meet Factory.

Na základe porovnania týchto ružových kreácií možno vysloviť názor, že banskobystrický „srdiečkový vandal“ nesiaha českému umelcovi Davidovi Černému ani po členky. Jednak vystupuje anonymne a zatiaľ nie je jasné, aké posolstvo svojím dielom prináša. Kým u kontroverzného českého výtvarníka išlo o silné symboly politického protestu proti faktickej sovietskej okupácii Československa po II.svetovej vojne vyjadrené provokatívnou umeleckou formou, v Banskej Bystrici to skôr pripomína obyčajné vandalstvo, ktoré majú zjemniť ružové srdiečka.

Ako sa zvykne hovoriť, každá sranda má svoje hranice. Keď sa bezúčelne opakuje, prestáva byť vtipná a stáva sa skôr trápnou. To ešte neznamená, že tajomný anonymný „srdiečkový vandal“ nezaujal niektorých Banskobystričanov do takej miery, že im je dokonca sympatický. Možno dovtedy, kým nevyjde na povrch „holá“ pravda.