Sviatok 17. novembra – Dňa boja za slobodu a demokraciu mal 32 rokov po Nežnej revolúcii diametrálne odlišný charakter. Miesto tradičných osláv dominovali protivládne protesty na námestiach a v uliciach hlavného mesta Prinášame vám stručný prehľad  toho, čo sa udialo v hlavnom meste v predvečer 17. novembra  i počas sviatočného dňa.

Začalo to v predvečer výročia Novembra ´89 protestom vysokoškolákov za slobodné vysoké školy.  Rektori dekani, učitelia a študenti vyšli do ulíc, aby dali verejne najavo, že sú proti kontroverznej novele zákona o vysokých školách z dielne ministra školstva  Gröhlinga, ktorá ich oberá o akademické slobody získané po roku 1989.

V utorok podvečer vystúpila so svojím tradičným prejavom prezidentka republiky Zuzana Čaputová. Venovala sa v ňom historickým udalostiam v roku 1989 a odkazu Nežnej revolúcie pre súčasnosť,  keď je mnoho ľudí nahnevaných a sklamaných, musíme sa vysporiadať s pandémiou.

V stredu sa pred prezidentským palácom zišli predstavitelia najsilnejšej opozičnej strany HLAS-sociálna demokracia, aby ústami svojho predsedu Petra Pellegriniho vyzvali prezidentku a koaličných lídrov k naplneniu sľubu – prijatiu ústavného zákona o možnosti vyhlásiť predčasné voľby prostredníctvom referenda:

„Ak máme hovoriť o 17. novembri ako o sviatku demokracie, nemôžeme obísť referendum ako jednu z jej najvyšších foriem. Pani prezidentka, slovenská vláda a koaliční lídri, nastal čas splniť svoje sľuby občanom!“

Strana SMER-SD si po svojom pracovnom sneme v zimnej jazdiarni Bratislavského hradu pred budovou slovenského parlamentu uctila pamiatku významného slovenského politika Alexandra Dubčeka spolu so svojimi členmi a  občanmi, ktorí sa tu zišli na protivládnom proteste.

Podľa predsedu Smeru Roberta Fica sú občania nahnevaní a stúpa agresivita. Na riešenie by však podľa neho stačilo prijímať rozumné opatrenia na boj s pandémiou. Kritizoval vládu aj pre neriešenie zdražovania a prezidentku SR Zuzanu Čaputovú za zmarenie referenda. Nevylúčil opätovný zber podpisov pod referendum za predčasné voľby a na záver svojho prejavu vyhlásil:

 „Nech žije Dubček! Nech žije Slovensko! Za predčasné parlamentné voľby!“ 

V centre Bratislavy usporiadali svoje vlastné protivládne protestné zhromaždenia opozičné strany Kotlebovci Ľudová strana Naše Slovensko a Republika. Účasť bola vysoká, po odznení prejavov  sa mnohotisícový dav ľudí zlial do jedného prúdu vybral sa na pochod ulicami mesta smerom k Úradu vlády a Prezidentskému palácu, pod dozorom polície, ťažkoodencov vrátane jazdnej polície na koňoch či vojakov.

Polícia počas protestov zadržala celkovo 9 osôb, ale nič vážne sa neudialo, takže strašenie a vyhrážky policajného prezidenta Hamrana o tvrdom zásahu voči protestujúcim boli zbytočne prehnané. V uliciach Bratislavy neprotestovali žiadni extrémisti, fašisti či dezoláti, ale úplne normálni ľudia, mladí i starší vekom zo všetkých kútov Slovenska, ktorí majú po krk tejto vlády a chcú predčasné voľby.

Zatiaľ čo opozícia s občanmi vyšla sedemnásteho do ulíc, vládne hnutie OĽaNO malo svoj slávnostný snem vo vládnom hoteli Bôrik. Pred maketou s tvárami ľudí rečnili predseda OĽaNO Igor Matovič a predseda vlády Eduard Heger. So svojimi bezobsažnými prejavmi a útokmi na opozíciu sa neodvážili ísť na námestie medzi ľudí, hoci si ich predtým viaceré formálne  obsadili, aby vyblokovali protestujúcich.

Paradoxne to v niečom pripomínalo November 1989, keď sa námestia zapĺňali protestujúcimi ľuďmi a vtedajšia komunistická vláda, bojac sa nespokojných občanov snemovala v uzavretých dobre strážených miestnostiach sama o sebe, až nakoniec sa to celé zrútilo ako domček z karát. Na dôvažok v piatok Večer ešte vystúpil predseda vlády Heger s televíznym prejavom so známymi frázami, ktorý sa niesol v podobnom duchu ako na sneme ich hnutia.

Tohtoročný 17. november ukázal, že napätie v rozdelenej slovenskej spoločnosti stále rastie často sa meniacimi protipandemickými opatreniami, ruka v ruke s neriešením  sociálno – ekonomických problémov obyvateľov zo strany súčasnej vlády, ktorej nedôveruje takmer 85 percent občanov.

Ak bude vládna koalícia  pokračovať v tomto protiľudovom kurze a prezidentka nepritlačí vládnych politikov k sľúbenému  prijatiu ústavného zákona o referende vedúceho k predčasným voľbám, tak sa môže stať, že sa celá opozícia spojí s odbormi a vymôže si ich generálnym štrajkom, ako pred 32 rokmi…