Národné divadlo Banská Bystrica prijalo s hlbokým zármutkom správu o úmrtí významného operného umelca, dlhoročného prvého sólistu a jednej z najvýraznejších osobností v histórii banskobystrickej opery Jána Zemka.

Odišiel človek, ktorého meno je neodmysliteľne späté s umeleckými dejinami nášho divadla. Výnimočný tenorista, pedagóg, vzácny kolega a predovšetkým človek, ktorý podstatnú časť svojho života zasvätil hudbe, opernému umeniu a javisku v Banskej Bystrici.

Ján Zemko nastúpil do súboru vtedajšieho Divadla Jozefa Gregora Tajovského 1. apríla 1966. Nasledujúcich 31 rokov patril k jeho najvýraznejším umeleckým osobnostiam a svojím talentom, profesionalitou a mimoriadnou pracovitosťou zásadne spoluvytváral umeleckú úroveň a dobré meno banskobystrickej opery.

Počas svojej bohatej kariéry stvárnil takmer 100 operných a operetných postáv a absolvoval neuveriteľných takmer 2 500 predstavení. Za týmito číslami sa však skrýva oveľa viac než výnimočná umelecká bilancia. Sú za nimi desaťročia oddanosti divadlu, tisíce hodín skúšok, nezabudnuteľné umelecké výkony a predovšetkým život naplnený úprimnou láskou k spevu.

Jeho hlas zaznieval v mnohých významných tenorových úlohách svetového repertoáru. Diváci si ho mohli pamätať ako Alfréda vo Verdiho Traviate, Vojvodu v Rigolettovi, Cavaradossiho v Pucciniho Tosce, Pinkertona v Madame Butterfly, Princa v Dvořákovej Rusalke či Cania v Leoncavallových Komediantoch. Každej postave dokázal vdýchnuť nielen vokálnu presvedčivosť, ale aj hlbokú ľudskú pravdivosť.

Patril ku generácii umelcov, ktorá formovala jednu z najvýznamnejších kapitol histórie banskobystrickej opery. Jeho umelecká cesta sa prelínala s pôsobením osobností, ktorých mená sa neskôr stali súčasťou svetových operných dejín – Edity Gruberovej, Ľubice Orgonášovej či Sergeja Kopčáka. S Editou Gruberovou sa stretával aj priamo na javisku v spoločných operných inscenáciách.

Bol súčasťou výnimočného umeleckého prostredia, v ktorom sa rodili veľké talenty a v ktorom sa budovala tradícia, na ktorú sme dodnes právom hrdí.

Jeho poslanie sa však nekončilo posledným potleskom ani zatvorením divadelnej opony. Ako vysokoškolský pedagóg odovzdával svoje bohaté skúsenosti ďalším generáciám spevákov. Na Univerzite Mateja Bela a neskôr na Akadémii umení v Banskej Bystrici vychovával mladých umelcov, ktorým odovzdával nielen poznanie speváckej techniky, ale aj úctu k hudbe, disciplínu, pokoru a vedomie zodpovednosti voči umeleckému povolaniu.

Popri všetkých umeleckých úspechoch zostával človekom mimoriadnej skromnosti, srdečnosti a ľudskosti. Nepotreboval veľké gestá, aby zanechal veľkú stopu. Jeho prirodzená dôstojnosť, úprimnosť a láskavý vzťah k ľuďom boli hodnotami, ktoré ho sprevádzali počas celého života.

S odchodom Jána Zemka strácame oveľa viac než významného operného speváka. Odchádza kus živej pamäti nášho divadla. Odchádza osobnosť, ktorá bola súčasťou jeho umeleckej identity, jeho úspechov, jeho každodenného života i jeho duše.

Sú umelci, ktorí divadlom prejdú a zanechajú v ňom spomienku. A potom sú takí, ktorí sa sami stanú súčasťou jeho histórie. Ján Zemko nepochybne patril k tým druhým. Jeho hlas už na našom javisku nezaznie. Zostáva však v pamäti generácií divákov, v spomienkach kolegov, v umeleckých osudoch jeho žiakov a v odkaze, ktorý bude naďalej žiť v banskobystrickej opere.

Národné divadlo Banská Bystrica vyjadruje úprimnú a hlbokú sústrasť jeho rodine, blízkym, priateľom, kolegom a všetkým, ktorých sa jeho život a umenie dotkli.

Posledná verejná divadelná rozlúčka s pánom Jánom Zemkom sa uskutoční v utorok 3. novembra 2026 o 10.30 hod. na javisku Národného divadla Banská Bystrica – na mieste, ktorému venoval najkrajšie roky svojho umeleckého života a ktoré zostane navždy späté s jeho menom. Príďte mu spolu s nami venovať náš posledný divadelný potlesk. Následne bude rozlúčka pokračovať o 13:00 hodine vo farskom kostole sv. Michala  archanjela v Banskej Bystrici  – Fončorde.

S úctou, vďakou a hlbokým smútkom sa skláňame pred jeho životom a umeleckým odkazom. Česť jeho pamiatke.