Publicista Jozef Mazár pripravil zaujímavý rozhovor s Petrom Benedikom (*21. novembra 1947) , ktorý urobil pre náš portál po pamätnom futbalovom stretnutí internacionálov Dukly Banslá Bystrica a Dukly Praha . Dnes Vám ho môžeme ponúknuť v plnej verzii.

Jozef Mazár na úvod hovorí:

„Futbalový tréner Mgr. Peter Benedik je chodiacou, podľa mňa nedocenenou trénerskou legendou futbalu nielen v Banskej Bystrici, ale ani v Slovenskej republike. Tvrdím to preto, lebo v opačnom prípade by  hlavne športové médiá využívali jeho bohaté skúsenosti v komunikácii s futbalovými divákmi , odborníkmi i čitateľmi oveľa viac ako doposiaľ. Ústretovosť internetového portálu www.bystricoviny.sk je futbalu, športu vôbec, úžasne naklonená. Skúsený trénerský futbalový lodivod to vie, preto pre jeho čitateľov nepohrdol svojimi názormi, pohľadmi, skúsenosťami.“

 Pán tréner, zanietený futbalový priaznivec futbalu vie, že sa tejto, na prvý pohľad jednoduchej, veľmi populárnej hre, venuješ celý život. Ako si sa k futbalu dostal?

 Ako každé vyrastajúce chlapčisko v rodných Košiciach. Neďaleko vtedajšieho hotela Hutník bolo škvarové ihrisko. Svoje zápasy tam hrávala hlavne Lokomotíva Košice, my, vtedy mladí šarvanci sme tam počas nich podávali lopty , ktoré opustili hraciu plochu, hráčom a brankárom späť do poľa. Zavše sa nám za to odmenili aj brankári. Raz nám brankár Lokomotívy Ďuri Sopko počas polčasovej prestávky ponúkol svoje brankárske služby. Nahrnuli sme sa všetci, ktorí sme zbierali lopty pred šestnástku, on sa postavil na 5 – metrovú vzdialenosť od brány a my sme mu kopali. Nuž som ho viac raz prehodil lobom a lopta vždy skončila za ním v sieti.

 Potom, keď začal druhý polčas, prišiel za mnou starší ujo, ktorý sa ma opýtal, ako sa volám. Povedal som, Peter Benedik. Á, to tvoj brat Roman už chytá za žiakov VSS Košice? – reagoval. Odpovedal som hrdo – áno. Pozval ma na tréning žiakov. Bol to vzácny človek. Pre futbal košických ratolestí, urobil pán Štefan Matyáš, veľmi veľa záslužnej a kvalitnej roboty. Ten ma pritiahol pre futbal.

Ďalšiu etapu tvojho futbalového života nebudeme týmto rozhovorom rozoberať. Kvalitne, ľudsky i odborne ju spracoval hlavne známy historik košického futbalu, Eugen Magda. Naostatok tak urobil v jednom časopise pod hlavičkou Futbalová sága bratov Benedikovcov. Domnievam sa však, že je to z publicistického hľadiska, vzhľadom k tomu čo si urobil, stále málo. Využijem tvoje skúsenosti i tvoju priazeň portálu pre ktorý rozhovor pripravujeme a poprosím ťa o odpoveď na moje konštatovanie – niet futbalových výšin bez útrap. Súhlasíš s takým názorom?

 Krásny, výstižný a pre súčasný život v športe a so športom potrebný postreh. Patrilo by sa na to reagovať po odbornej stránke. Vždy sa tomu venujem, ak hovorím s hráčmi a trénermi pri rôznych príležitostiach. Pre žiadne médium nebudem hodnotiť ponovembrovú futbalovú publicistiku, úroveň písania o futbale, lebo si myslím, že drvivá väčšina slovenských médií sa stala poplatná a závislá od svojich chlebodarcov. Také trendy nám priniesol Západ.

Najskôr skúpili regionálne noviny, kde sa písalo v mnohých  o dedinskom futbale pred novembrom 1989 už skutočne na úrovni, fundovane, nehovoriac o tvorbe takých futbalových novinárskych osobností v printových médiách, akými boli Ján Novák, Igor Mráz, Jozef Kšiňan a ďalší vysoko erudovaný športový televízny komentátor Karol Polák, alebo viacerí zo silnej enklávy rozhlasových reportérov. Mám na mysli hlavne Rudolfa Gallu, Oskara Manu, Gaba Zelenaya, ale znova i ďalších.

Ako ukazuje väčšina prípadov, opantať svet prostredníctvom médií šírením senzácií, biznisu, na úkor kvality futbalu je vec veľmi škodlivá. To sústavné masírovanie mozgov futbalového, a nielen futbalového národa, je aj vec pre zdravý, dôstojný život škodlivá. Mnohé média dnes slúžia k tomu, že sa podieľajú na inteligenčnej a morálnej degradácii spoločnosti.

Dobre vnímam tvoju odpoveď ak mám na mysli výklad slova demokracia? Ja si, totiž, pri výklade tohto slova dovoľujem používať výrok Karola Čapka, ktorý povedal, že demokracia nie je spôsob vládnutia, ale stav mysle. Dodávam pre seba, moje konanie, je to stav a výška vlastnej sebadisciplíny, uplatňovania vlastného ega v živote. Čo ty na to?

 Nerád by som v rozhovore o futbale skloňoval poslanie a výsledky obchodných reťazcov, ktoré tu nastúpili, dotýkal sa ponovembrovej ekonomiky skupovaním veľkých fabrík, ktoré zabezpečovali predtým ekonomiku a stabilitu štátu, skôr ma zaujíma futbalové vnútro slovenského futbalového hráča, trénera, funkcionára. Mali sme tu teraz oslavy vzniku našej futbalovej Dukly. Podľa mňa vzácne užitočnej Dukly v časoch svojho aktívneho a kvalitného pôsobenia pre celý slovenský, ba československý futbal.

Veď nie náhodou sme boli v čase špičkovej existencie Dukly či už pražskej, alebo neskôr, spolu s tou banskobystrickou, strieborní na MS v Čile (1962), kde nastupovali v zostave Ladislav Novák, Svätopluk Pluskal, Josef Masopust, Jozef Adamec a Jozef Jelínek, náhradníkom bol brankár Pavel Kouba , senior, alebo keď sme v 1980 roku získali zlaté olympijské medaily na OH v Moskve tvorili základ reprezentácie Jaroslav Netolička, Luděk Macela, Ladislav Vízek, Oldřich Rott, všetci z Dukly Praha a František Kunzo z našej Dukly Banská Bystrica.

 V roku 1976 sme sa stali majstrami Európy v Belehrade s hráčmi Dukly Ivom Viktorom a  Zdenkom Nehodom v základnej zostave, ale aj Mariánom Masným, ktorý vo futbale dospelých získaval prvoligové ostrohy najskôr v Dukle Banská Bystrica, odkiaľ šiel do Slovana Bratislava. Nie je tajomstvom, že futbalovo dozrieval v Dukle Ladislav Petráš…

 Prepáč, že ťa preruším, na futbalovom vývoji mnohých slovenských i československých futbalistov si mal sám veľký podiel ako tréner mládežníckych futbalových reprezentácii Československa, ale aj ako tréner Dukly Banská Bystrica 8x  majstrom republiky. Trénoval si úspešne aj dospelých, mám na mysli napríklad z Moskvy zlatých Stanislava Semana či dlhodobejšie v Dukle ďalej slúžiaceho Františka Kunzu, seniora. Bol si pri tom, keď dres Dukly obliekali po zisku titulu majstrov Európy a herne a ľudsky dotvárali svoje osobnosti Anton Ondruš, Jaroslav Pollák či Ladislav Jurkemik. Už predtým si sa trénersky podieľal na futbalovom raste Pavla Michalíka, ktorý bol na ME v Belehrade tretím brankárom a tiež sa teší zo zisku zlatej medaily. Mohli by sme spomínať i ďalšie mená, ktorí potom úspešne hrali futbal v zahraničných kluboch.  Nebolelo ťa, keď sa z viacerých stali hviezdy, boli ospevovaní a tvoje meno nespomenuli v médiách takmer nikdy v súvislosti s ich futbalovým a ľudským rastom?…

 Každého úspešného trénera poteší aj verejné ocenenie jeho práce. Vždy som žil a aj dnes žijem v reálnom svete. Máme tu kapitalizmus, systém, v ktorom je futbal úžasne poprepletaný s biznisom. Dukle Praha trvalo tiež dosť dlho, kým našla riešenie ako dosahovať kvalitnejšie výsledky v tomto najpopulárnejšom športe sveta po páde do III. ligy, keď už nebola v portfóliu armádnej Dukly.

 Dnes, keď je znova v I. lige, zobrala do svojich radov viaceré skúsené osobnosti, mám na mysli nielen športového riaditeľa, bývalého hráča základnej zostavy Dukly, reprezentanta G. Bittengla, ale aj skúseného sekretára futbalu Dukly z tých najúspešnejších čias. Ide o obdobie, keď bola 8 krát majstrom federálnej ligy, keď 4x vyhrala prestížny Americký pohár, keď na Pentagonale v Mexiku porazila slávny brazílsky FC Santos 4:3.

 Aj naša, banskobystrická Dukla, prešla viacerými zmenami. Keď sa stala súkromným klubom vtedajší funkcionári dospeli k záverom, že moje služby nepotrebujú. Venoval som sa v rámci   iných aktivít futbalovému rastu futbalovej mlade. Dnes ma veľmi potešilo, keď mi po zápase, hneď neskoro večer a na druhé ráno, zaslalo vyše 30 mojich odchovancov úprimne skoncipované SMS so záverečným: Trénerko, veľmi pekne ďakujem! Také ocenenie som si vždy vážil a budem si vážiť čo najviac, lebo obsahuje reč srdca.

 Pekné, patrí sa to aj verejne oceniť, ale ako vnímaš banskobystrického futbalového funkcionára Dukly, ako vnímaš futbalového diváka?

 Dobrá otázka. Veľmi si vážim , v prvom rade všetkých hráčov, ktorých som trénoval, nemuseli hrať ani dorasteneckú ligu, stačí keď sa uplatnili neskôr úspešne v živote. Sú aj takí, ktorí ma zavše pristavia a opýtajú sa na môj názor na súčasný neradostný stav futbalu s logom Dukly.

 Ty vieš veľmi dobre, lebo si robil prakticky sekretára celého podujatia, ktoré sa uskutočnilo 8. septembra 2017 v Banskej Bystrici, ako mi záležalo, aby sa podujatia zúčastnilo čo najviac ľudí, ktorých život bol priamo spojený s Duklou. Pozvali sme od gazdiniek, ktoré pre Duklu pracovali, cez funkcionársky aktív, cez hráčov, ktorí pôsobili v kádri aj ako ďalej slúžiaci, pozvali sme lekárov, pozvali sme spolu vyše 250 ľudí, medzi ktorými boli aj tí, ktorí osobne, svojimi prístupmi a postojmi život v Dukle podporovali a podporujú.

Viem, nemôžem všetkých verejne spomínať. Niet na to priestor. Spomeniem úryvkovite napríklad bratov Igora a Juraja Presperinovcov,  otca a syna, teda Ľuboslava a Petra Šestákovcov, Radka Piška, pozvali sme všetkých členov Lions klubu, ktorý roky nezištne pomáha futbalu detí v Banskej Bystrici i v celej Slovenskej republike, lebo je pravidelným sponzorom Venglošovho pohára, tradičného vianočného medzinárodného halového futbalu pre 14 – ročných a mladších chlapcov, pozvali sme tých, ktorých poznám osobne ako im veľmi leží na srdci súčasný stav.

Potešila ma angažovanosť, úprimná, dôsledná od Milana Smäda, nášho bývalého úspešného futbalistu Dukly, dnešného poslanca MsÚ v Banskej Bystrici, tešil som sa aktivitám a prístupu pracovníkov MsÚ v Banskej Bystrici a oceňujem aj verejne zásadný, pozitívny postoj k futbalu zo strany súčasného vedenia armádnej Dukly.

Viem, najradšej by si vymenoval stovky ľudí. Iste by medzi nimi nechýbali komentátori podujatia Jozef Ivan a tvoj trénerský žiak Štefan Zvalo, v organizačnom výbore aktívne pracujúcich Ivana Šaba, Ľuba Janíka, Jozefa Ganza, ale ani tréneri mládeže Ján Roháč či Ján Štrba či bývalí hráči, ktorí pomohli pri organizovaní zápasu internacionálov hlavne ekonomicky – Gabiel Jančík a Milan Beňo.  Na ďakovania sú však ďakovné listy, osobné stretnutia. Čitateľa bude viac zaujímať, aké postupy by si ty volil z tej veľkej futbalovej krízy, ktorá v Banskej Bystrici existuje?

 Nedávno ma donútil zamyslieť sa môj odchovanec Marek Penksa, keď mi v jednom rozhovore okrem iného povedal: „Ani v jednom klube, kde som pôsobil, ba ani na výbere v FC Barcelona som nezabudol, že prvé vážne kroky pod odborným vedením  s loptou na svojej futbalovej ceste som urobil v Dukle Banská Bystrica.“ Nepriamo ma vrátil v Dukle na spoločné tréningy s džudistami, atlétmi a chlapcami z iných druhov športu.

 Dukla Banská Bystrica bola dlhé roky vďaka erudovaným a hlavne športu, ktorému sa venovali  srdcom oddaným trénerom, učiteľkou športovej a ľudskej prípravy talentov na vrchol športovej pyramídy. Dôkazov, že tomu tak bolo je dosť. Stačí menovať trénerské úspechy Jirku Syneka, Mirka Martináka, Juraja Benčíka, Petra Schlanka, Jozefa Martikána, Petra Mráza, z futbalu Arnošta Hložeka, Oldu Břízu i ďalších.

 Otázka by mohla znieť. Existuje podľa teba skupina ľudí, ktorá dokáže prinavrátiť logu Dukly Banská Bystrica prostredníctvom futbalu takú kvalitu, akú vo svete hlavne zásluhou iných športov má ? Alebo by mal nastať čas a pokúsiť sa zastaviť hazard s logom Dukly tým ľuďom, ktorí sa o jeho vysoký stupeň športovej i reprezentačnej kvality zaslúžili?…  

 Ak ma pamäť neklame, takto položená otázka v súvislosti s používaním loga Dukly Banská Bystrica ešte v našej spoločnosti neodznela. Prinajmenšom je aj zaujímavá. Domnievam sa, že v Banskej Bystrici je dnes dosť skúsených ľudí, ktorí by dokázali prinavrátiť logu Dukly kvalitným kormidlovaním futbalu punc ambasádora krajiny, regiónu i mesta samotného. Je tu aj dosť futbalových odborníkov. Nie som si už tak istý, či je tu dostatok úprimného chcenia urobiť čo najprecíznejšie a najzodpovednejšie úspešné návraty.

 Chcem uveriť, že áno, preto na druhú časť otázky resp. druhú otázku nebudem ani reagovať. Skôr chcem podčiarknuť čo stále tvrdím, len tí, ktorí by to mali počuť a v praxi znova realizovať to asi počuť nechcú, predchádzajúcou odpoveďou som to naznačil. Dukla mala vybudovaný veľmi kvalitný systém práce s mládežou. Bol prepojený na školy. Nepriamo do tohto systému boli zapojení nielen tréneri a funkcionári, ale aj majstri sveta, úspešní olympionici či dokonca banskobystrické hádzanárky Monika Lapinová, Jana Oborilová a ďalšie, ktoré s nami zavše na tréningoch hrávali basketbal, vymieňali si skúsenosti, tréningové a herné, motivačné.

Stredné odborné učilište, kde bol riaditeľom Ján Žuffa sa stalo majstrom Československej republiky vo futbale stredných odborných učilíšť. Reprezentovali ho vtedy, okrem iných, aj naši hráči Marek Penksa, Róbert Semeník, Jozef Strelec, Štefan Rusnák, Tibor Zátek, Jozef Scheling, Jozef Gaško, Róberz Fízel či Rastislav Móres. Osobne som bral spoluprácu so školou a rodičmi ako súčasť kvality mojej trénerskej roboty. Tak tomu bolo aj v prípade spolupráce so Strednou priemyselnou školou elektrotechnickou Jozefa Murgaša, kde bol riaditeľom Karol Kerner. A výsledok?

 Na MS stredných škôl , ktoré organizoval Izrael skončila Banská Bystrica zásluhou spomínanej školy na svete vo futbale druhá. Strieborné medaily vtedy získali aj mladí futbalisti Dukly Richard Zajac, Marek Bažík, Vladimír Helbich, Milan Kmeť, ktorí tam úspešne študovali. To je len časť toho, čo od nás dnes úspešné zahraničie do svojho športfólia s radosťou prevzalo. My sme to zbúrali, dnes vymýšľame dávno praxou úspešne overené. Dokonca nechceme, aby sa o tom čo len písalo. Pýtam sa potom, o čom to je?

Zorganizujeme futbalovo – spoločenské podujatie so špičkovým futbalovým obsadením, v ktorom aktívne vystupujú olympijskí víťazi, majstri Európy, hráči slávnych futbalových klubov Európy a ani jedna škola z územia mesta či už ide o základnú, strednú, dokonca univerzitu – nepotrebuje využiť čo len motivačné prvky pre skvalitnenie výchovno – vzdelávacieho procesu.

Na území mesta sa organizuje kvalitne obsadená výchovno – vzdelávacia aktivita z oblasti prevencie škodlivých závislostí a všetky školy na území mesta ostávajú bokom. Asi niekde sa len musela stať vážna chyba keď aj náš banskobystrický futbal tápa. Potom musí platiť, že niet výšin futbalových bez útrap…

Zhováral sa Jozef Mazár.