Božena Slančíková Timrava patrí k najvýznamnejším postavám slovenskej literatúry, ale málokto pozná jej súkromnú, každodennú stránku. Literárny historik a pedagóg Július Lomenčík sa rozhodol predstaviť čitateľom Timravu v netradičnej podobe – ako ženu-gazdinú z Polichna, ktorá si poctivo zapisovala recepty, domáce rady a liečiteľské postupy.

V knihe Timrava – gazdiná z Polichna, ktorú vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., autor oživuje obraz spisovateľky, ktorá nielen o živote písala, ale ho aj s hlbokou pozornosťou prežívala. Prinášame vám rozhovor s Júliusom Lomenčíkom o tejto Timravinej knihe.

Pán Lomenčík, čo vás priviedlo k myšlienke zostaviť knihu Timrava – gazdiná z Polichna a ako ste sa dostali k rukopisnej „kuchárskej knihe“ Boženy SlančíkovejTimravy?

Podnet na vydanie „kuchárskej knihy“ Boženy Slančíkovej Timravy dal starosta obce Polichno Pavel Kyseľ. V roku 2020 mi priniesol recepty na stravovanie i liečenie, ale i kozmetické, hygienické a praktické rady do kuchyne a do domácnosti, aby som urobil ich jazykovú úpravu s cieľom ich následného vydania.

Ako prebiehal proces spracovania týchto autentických zápisov? Bolo to viac filologické, alebo detektívne pátranie?

Významný jazykovedec prof. Ján Kačala mi odporučil, aby som text nechal po jazykovej i štýlovej stránke v pôvodnej podobe a urobil len pravopisné úpravy v zmysle súčasnej pravopisnej kodifikácie. A tak napríklad pravopisná chyba typu posipúje opravená, lebo nesvedčí o stave jazyka, lež iba o autorkinom – ináč známom – postoji k pravopisu. Neupravený Timravin jazyk je totiž významný dokument o stave jazyka na danom mieste a v danom období, preto som neupravoval prípady ako meso alebo bráňa na mäso a bránia.

Rešpektoval som nárečové formy. Napríklad vo vrchárskom nárečí v západnom Novohrade namiesto dvojhlásky -iuje tvar s-ú (vetšú, k údeňú, sľúky– slivky). Takto Timravine texty receptov a praktických rád svedčia o spôsobe jej zaobchádzania s jazykom (predstavujú autorkin úzus), čiže sú ukážkou toho, ako využívala miestne nárečové prvky a dikciu južnostredoslovenského jazyka s hláskovými, tvarovými aj skladobnými odchýlkami od spisovnej normy. Keďže v slovnej zásobe je viacero nárečových, hovorových a vôbec nespisovných slov, tak v závere sú na lepšie porozumenie vysvetlené.

Božena Slančíková Timrava

Čo všetko sa v Timravinej kuchárskej knihe nachádza? Ide len o recepty alebo aj o domáce rady, liečebné postupy či iné záznamy?

V príprave vydania Timravinej rukopisnej zbierky receptov a praktických rád pod názvom Kuchárska kniha som vytvoril určitý systém záznamov, lebo sa zachovali v chaotickej podobe, napríklad strany nečíslované, niektoré záznamy sa opakujú a nenachádza sa v nich ani datovanie. Rozdelil som ich do piatich tematických celkov: stravovanie (chlieb, polievky, mäsité i bezmäsité jedlá, koláče, torty, krémy, polevy, plnky, cukrovinky), alkoholické nápoje, liečiteľstvo (napr. liečebné postupy „proti žltačky, proti opareniu“…), kozmetické a hygienické rady, praktické rady do kuchyne a do domácnosti.

Timrava mala v domácom prostredí vo svojej matke vzor, aby sa neskoršie stala tiež gazdinou na varenie, pečenie, starosť o poriadok v domácnosti, zvládanie domácich prác, ale vedela poradiť aj v liečiteľstve či kozmetickými a hygienickými radami. Získané poznatky, ale i svoje nápady si zapisovala do zošita. V strede titulného listu súboru 512 rukopisných záznamov (346 je slovenských, 87 v maďarskom a 59 v nemeckom jazyku) je nápis Kuchárska kniha bez datovania.Publikácia z uvedených 512 rukopisných záznamov obsahuje 321. Záznamy v maďarčine a nemčine by pri preklade už nezaručili autenticitu autorkinho jazyka. Niektoré záznamy sa opakovali, prípadne sa v nich nedali identifikovať niektoré slová.

Timravine recepty

Zachytáva kniha aj niečo z jazyka a štýlu, ktorý poznáme z Timraviných literárnych diel?

Záznamy majú svoj význam aj na lepšie porozumenie Timraviných literárnych textov. Prakticky v každom jej literárnom diele sa nachádza zmienka, v niektorých aj viac, o príprave jedál, resp. ich konzumovaní, napríklad v priebehu dňa (raňajky, obed, olovrant, večera), ale aj pri niektorých pracovných činnostiach, napr. konzumácia jedál pri hrabaní sena, kosení.

A tak čitateľ v knihe nájde popri receptoch, praktických radách tiež ukážky z literárnych diel, v ktorých boldom upozorňujem na jedlá, ktoré sú zaradené do príslušnej kategórie stravovania, ďalej na alkoholické nápoje, liečiteľské praktiky, kozmetické a hygienické rady a na niektoré praktické rady pre domácnosť, ako ich Timrava uviedla v prozaických prácach. Napokon aj názov knihy vznikol ako metaforické synonymum slovného spojenia prozaička Timrava.

Prekvapilo vás niečo pri čítaní jej rukopisov, napríklad Timravin pohľad na každodennosť, presnosť vyjadrovania či dokumentovanie doby, v ktorej tvorila a žila, odrážajúci sa aj v kuchyni?

Pri čítaní som si uvedomil, ako si naši predkovia (koncom 19. a v prvých tridsiatich rokoch 20. storočia) aj v odľahlých miestach (novohradské vŕšky) vedeli poradiť uplatnením zdravého sedliackeho rozumu, napr. „paradičky na zimu“, „meso čerstvé udržať“ aj bez chladničky a najviac ma prekvapilo „pranie bielizne petroolejom“. Kniha je doplnená o autentické výpovede jej blízkych (netere, synovci) a známych (učiteľ, priateľka, prozaička, slúžiace ženy), aká bola vynikajúca gazdiná: „Timrava mala skromný, ale vždy čistý byt.

Rada mala prácu okolo domácnosti a jej záhradka bola ani vykreslená“ (Michal Ondrejovič, učiteľ v Polichne), Jozefína Altániová (Timravina suseda v Lučenci) zasa uviedla: „Hovorievala, že aj vzdelaná žena má zostať vždy ženou. Aj od inteligentnej ženy žiadala, aby bola dobrou gazdinou, matkou i manželkou. Inteligencia nech sa odráža v celom živote ženy, nech to nie je len na papieri, hovorievala.“

Spisovateľka Božena Slančíková Timrava

V čom môže byť táto kniha zaujímavá pre dnešného čitateľa, ktorý už možno nepozná Timravu z povinného čítania?

Sprístupnenie tohto Timravinho dielka má tendenciu nielen poznať ďalší rozmer jej literárnej tvorby, ale predstavuje aj určitý návrat k prirodzenosti v stravovaní, keďže v súčasnosti sú mnohé potraviny plné kondenzátov, resp. z ďaleka dovážame potraviny, ktoré sme si vedeli dopestovať. Okrem toho môže súčasného „moderného konzumenta“ viesť vo vedení domácnosti a v kuchyni uplatnením „zdravého sedliackeho rozumu“ jej praktickými radami a návodmi a v neposlednom rade aj racionálnymi prírodnými spôsobmi liečenia a jednoduchými kozmetickými a hygienickými radami, čiže vypomôcť si aj prirodzeným spôsobom.

Obľúbili ste si niektorý recept aj vy osobne?

Keďže v rodnom novohradskom Málinci som v čase detstva a dospievania zažil mnoho zabíjačiek, čitateľom vyberám Timravin recept na chutné šunky: „Na 25 kilo mesa zo šunky treba ziať jedno kilo soli, za hrsť boroviek, za hrsť cesnaku a koriandru. Toto všetko potĺcť na hrubo, pridať ku soli a zaliať 3 litrami vriacej vody, potom častejšie pomiešať a nechať úplne vystydnúť. S touto tekutinou každý kus mesa pooblievať a pevno poukladať. Pri levnom počasí sa musí každý deň meso prekladať.

Publikácia Timrava – gazdiná z Polichna umožňuje nazrieť do priestoru, kde sa slová menili na vône, chute a skúsenosti, ktoré generácie žien odovzdávali ďalej. Timrava tu vystupuje ako tvorivá, pozorná a praktická žena, ktorej svet nebol len literárny, ale aj hlboko zakorenený v každodennej skutočnosti.

Vďaka práci Júliusa Lomenčíka tak pred nami ožíva nový obraz Boženy Slančíkovej Timravy, veľkej spisovateľky, ktorá bola aj ženou s hlbokým porozumením pre život, prácu i jednoduchú múdrosť. Jej „kuchárska kniha“ nás vracia k hodnotám, na ktoré dnes neraz zabúdame: k jednoduchosti, skromnosti a prirodzenej múdrosti. Možno práve preto má čo povedať aj súčasnému čitateľovi.

Július Lomenčík