Ceny energií hýbu svetom. Ich neustále zvyšovanie spôsobuje rast výrobných nákladov pre firmy a znižovanie konkurencieschopnosti na svetových trhoch. Pre občanov to znamená ďalšie zvyšovanie životných nákladov na bývanie, ale aj dopravu a tovary každodennej potreby.

Na to, ako sa budú vyvíjať ceny energií v roku 2026, sme sa opýtali energetického poradcu z Banskej Bystrice Antona Minárika, ktorý nám poskytol aktuálne informácie o situácii na trhu s energiami a prognózach v ďalšom období.

Ako je na tom Slovensko v dostupnosti energií z hľadiska vývoja situácie na svetových trhoch?

Energetická pozícia Slovenska je relatívne stabilná, no nie bez rizík. Zásobníky sú naplnené a diverzifikácia zdrojov sa intenzívne rozvíja, stále však existuje významná závislosť od dovozu. Krajina systematicky pracuje na legislatíve, infraštruktúre aj zmluvných vzťahoch, čo je pozitívne hlavne z dlhodobého hľadiska.

Výzvou zostáva udržať rovnováhu medzi ekonomickou nákladovosťou alternatívnych zdrojov a energetickou bezpečnosťou. Pre dlhodobú odolnosť voči globálnym trhom je kľúčové pokračovať v investíciách do infraštruktúry, rezerv a diverzifikácie.

Anton Minárik

Veľa sa hovorí o odstrihnutí sa krajín EÚ od energií z Ruska. Aký to bude mať dopad na ceny plynu na Slovensku?

Odstrihnutie od ruského plynu by pravdepodobne zvýšilo ceny plynu na Slovensku, aspoň v prechodnej fáze. Dopad nebude okamžitý, pretože sa plánuje postupné ukončenie dovozu. Veľmi záleží na tom, ako efektívne EÚ a Slovensko diverzifikujú zdroje, využijú LNG a kapacity zásobníkov na tlmenie cenových výkyvov. Vyvážený prístup je kľúčový na minimalizovanie negatívneho dopadu na domácnosti a priemysel.

Aký vplyv to bude mať na skladbu ceny plynu?

Nákupná cena plynu na Slovensku sa pravdepodobne výrazne zvýši. Distribučné poplatky a regulované zložky zostanú väčšinou stabilné alebo mierne porastú. Najcitlivejšie to zasiahne domácnosti a priemysel, ktoré sú závislé od globálnych cien LNG a kontraktov s alternatívnymi dodávateľmi. Štát môže dočasne tlmiť dopad cez subvencie alebo reguláciu cien, ale dlhodobo sa očakáva vyššia cena zemného plynu.

Ovplyvní to aj na cenu elektriny?

Cena elektriny na Slovensku sa pravdepodobne zvýši, najmä na spotových trhoch a počas špičiek. Je to spôsobené prepojenosťou Slovenska s európskym energetickým trhom, ktorý ovplyvňuje ceny elektriny aj u nás. Ceny silovej elektriny väčšinou kopírujú vývoj na burzách, kde plyn stále zohráva marginálnu úlohu pri určovaní spotových cien, napriek rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov.

Ako by mali reagovať spotrebitelia na takúto situáciu? Aký postup zvoliť pri výbere a uzatváraní zmlúv o dodávkach plynu a elektriny?

Domácnosti by mali uprednostniť stabilitu nákladov cez fixné ceny alebo regulované tarify a investovať do úspory energie. Firmy môžu kombinovať fixné a variabilné kontrakty, sledovať trh, využívať OZE a úsporné technológie (LED osvetlenie, efektívne spotrebiče).

Odberatelia by mali pravidelne prehodnocovať zmluvy, skúmať možnosti flexibility, predčasného ukončenia zmlúv alebo zmeny tarify pri prudkých pohyboch trhu či regulácie. Pri problémoch s dodávkou, fakturáciou alebo reklamáciou je dôležité, aby dodávateľ mal funkčný zákaznícky servis.

Európska únia pripravuje systém obchodovania s emisnými povolenkami ETS2, ktorý sa bude uplatňovať na palivá v budovách, cestnej doprave a ďalších odvetviach. Čo to bude znamenať v praxi?

Každý predaj paliva bude podliehať emisným povolenkám – výrobca alebo dodávateľ paliva musí kúpiť povolenky na emisie CO₂, ktoré sa premietnu do ceny paliva. ETS2 znamená priame zvýšenie nákladov na vykurovacie palivá a dopravu pre domácnosti a firmy.

Hlavná neistota spočíva v tom, ako štáty systém implementujú, ako sa náklady prenesú na spotrebiteľov a ako sa vyrovnajú sociálne riziká (rodiny s nízkym príjmom, závislosť na fosílnych palivách, ekonomická situácia firiem). Pri vysokých cenách povoleniek sa očakáva prudký nárast cien plynu, oleja a benzínu/nafty.

Domácnosti pocítia zvýšenie cien najmä v zime a pri cestnej doprave, čo bude vyžadovať úspory a diverzifikáciu palív alebo využitie regulovaných taríf. Firmy a priemysel zas zažijú skokový nárast cien, čo si vyžiada opatrenia na zníženie nákladov strategickým výberom paliva a uzatváraním dlhodobých kontraktov.

Tlak na energetickú efektívnosť, investície do nízkoemisných riešení a alternatívnych palív bude každým rokom rásť. Očakáva sa aj prudké zvýšenie spotrebiteľských cien výrobkov, do ktorých sa tieto náklady premietnu. Tento efekt si vyžiada transformáciu dodávateľských reťazcov – prežijú len tie podniky, ktoré aktívne optimalizujú náklady. V konečnom dôsledku najviac doplatí spotrebiteľ.

Slovenská vláda nedávno rozhodla o adresnej energopomoci. Čo to znamená pre občanov?

Adresná energopomoc  od 1. januára 2026 je určená domácnostiam, ktorých finančná situácia by im neumožňovala zvládnuť uhrádzanie zvýšených nákladov na energie. Dostanú ju tzv. energetické domácnosti bývajúce v byte alebo rodinnom dome na adrese svojho trvalého pobytu – odberného miesta,  spĺňajúc určené  kritériá bonity svojho celkového príjmu.

Ak niekto žije sám, príjmová hranica je 1 930 eur mesačne. Ak domácnosť tvorí viacero členov, nárok na energopomoc sa vypočíta podľa pomerného vzorca.   Domácnosti, ktorej vznikne nárok na pomoc v prípade elektriny alebo plynu, bude zaslané oznámenie v súlade so zákonom.  Presné informácie o energopomoci získajú občania na webe www.energopomoc.sk.

Akým spôsobom sa bude energopomoc poskytovať?

Pri elektrine a plyne to uvidia odberatelia priamo na faktúre od dodávateľa energie. Pri teple dodávanom z centrálneho zdroja to bude formou energopoukážky. Tá sa bude vyplácať v januári a júli, vždy v polovici jej ročnej hodnoty formou poštového poukazu.

Treba pripomenúť, že bez prijatia nariadenia vlády o energopomoci by sa koncová cena elektriny pre oprávnené energetické domácnosti zvýšila o približne 22 % a koncová cena dodávka plynu o takmer 30 %. Poskytnutím energopoukážok na teplo z centrálneho zásobovania sa domácnostiam  pokryje nárast nákladov o takmer 30 %.  Celkové náklady na energopomoc štát finančne pokryje z európskych zdrojov, na ktoré sa poskladali jednotlivé ministerstvá.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková