Začiatky krúžkovania vtáctva siahajú ešte do 18. storočia. Prvé označené vtáky boli lastovičky- ornitológovia sa pomocou nite snažili dokázať, že sa sťahujú na juh. Základy systematického krúžkovania boli položené pred sto rokmi, kedy Hans Christian Cornelius Mortensen začal s označovaním škorcov, ktoré u neho hniezdili v búdkach. Chcel si overiť, či sa škorce vracajú naspäť do jeho búdok.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo v Tihányiovskom kaštieli 14. júna .2022 o 17:00 hod. podujatie Príroda bez hraníc. Vďaka spolupráci so Združením Ochrana dravcov na Slovensku sa tentoraz pozrieme na význam krúžkovania vtáctva. Na Slovensku je v súčasnosti približne 80 krúžkovateľov. Ročne sa u nás okrúžkuje asi 60 000 vtákov. Z 360 druhov vtákov sa podarilo zatiaľ okrúžkovať 150.

 „Krúžkovanie je odborná metóda výskumu, pôvodne zameraná na identifikáciu trás vtáctva počas migrácie. Dnes z krúžkov vieme, ako dlho trvá vtákom sťahovanie, kde sa zastavujú na odpočinok a kŕmenie, aký je ich vek, odkiaľ presne pochádzajú, či ktoré územia sú dôležité pre ich život. V súvislosti so zmenou klímy nám krúžkovanie u niektorých druhov potvrdilo aj zmenu migračných trás. Vtáčia migrácia je jedným z najspektakulárnejších prírodných divadiel, zahrňuje miliardy jedincov po celom svete. Veľká časť z nich, hlavne menšie vtáky, migruje prevažne v noci, čo sťažuje jej výskum,“

 hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Roman Slobodník

Väčšie druhy vtákov (napr. bociany, dravce, sovy) sa krúžkujú najčastejšie ešte ako mláďatá na hniezde. Získané údaje sa zaznamenávajú do ornitologickej databázy, pričom každý krúžok má jedinečné číslo.

„Pri systematickom zbere a vyhodnocovaní výsledkov má krúžkovanie veľký význam pri poznaní špecifických nárokov a preferencií druhov. Vďaka týmto vzácnym údajom z označených jedincov vieme účinne nastaviť opatrenia, ktoré pomôžu celej populácii,“

konštatuje Slobodník.

Aj napriek tomu, že krúžkovanie vtáctva môžu robiť len vyškolení a odborní pracovníci ide o istý zásah do života jedincov. Vplyv človeka by mal byť preto čo najkratší a vták čím skôr vypustený do prírody.

„Sme veľmi radi, že tento mesiac môžeme priniesť návštevníkom múzea odborný pohľad ornitológa a dlhoročného krúžkovateľa Romana Slobodníka na význam a podstatu krúžkovania voľne žijúceho vtáctva. Čo všetko ornitológom a krúžkovateľom prezradí krúžok na nohe vtáka? Odpoveďou je – veľa zaujímavostí, o ktorých vám prezradí viac pán Slobodník,“

 dopĺňa Lucia Hrčková, múzejná pedagogička a kurátorka výstavy „Sedím na vedení a je mi dobre“ v Stredoslovenskom múzeu.

Roman Slobodník sa venuje vtáčkareniu od detstva, ku ktorému ho priviedol otec. V roku 2013 absolvoval doktorandské štúdium na Fakulte prírodných vied UKF v Nitre.

V tom istom roku začína pracovať pre Ochranu dravcov na Slovensku na pozícii odborného koordinátora, kde je doposiaľ aktívny. Okrem dravcom sa venuje najmä spevavcom a ich populačnej dynamike a migrácii.

Tihányiovský kaštieľ