Vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča na Rudohorskej ulici 37A v rámci cyklu Utorky v knižnici sa 27. novembra 2018 o 16:00 hodine predstaví verejnosti ďalšia osobnosť z Rudlovej – Sásovej.

Osobnosť z Rudlovej

Bude ňou drotárka Zuzana Necpálová z Rudlovej, ktorá návštevníkom predstaví tvorbu a remeslo umeleckých drotárov. Vyštudovala Gymnázium JGT a učiteľstvo na FHV UMB, odbor výtvarná výchova – filozofia. Drotárstvo je pre ňu koníčkom.

Organizátori podujatia, ktorými sú Občianska rada Rudlová – Sásová II, Nezávislá občianska iniciatíva Náš domov Sásová, Spoločenstvo Rudlová – Sásová, Denné centrum seniorov a ZŤP Púpava, Mesto Banská Bystrica, poslanci MsZ  za volebný obvod Rudlová a Sásová spoločne  s VKMK, pozývajú všetkých Bystričanov.

Drotárstvo

Toto remeslo patrí k našej histórii. Od novembra 2017 pribudlo do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Celkovo je tam už 18 prvkov ako modranská majolika, fujara trombita, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní, chov plemena koní lipican v Topoľčiankach a teraz aj drotárstvo.

Drotárstvo ako špecifické ľudové zamestnanie a remeslo sa vyvinulo v oblasti severozápadného Slovenska (Kysuce, Javorníky), severného Spiša a čiastočne v oblasti Zemplína postupne od konca 18. storočia.

Vzniklo ako podomové opravovanie (opletanie) poškodeného hlineného riadu, zhotovovanie a predaj drôtených a neskôr plechových výrobkov. Prvá zmienka pochádza z roku 1714, kedy sa v súdnych spisoch Bytčianskeho panstva uvádza meno Juraja Drotárika. Koncom 19. storočia bolo podľa dobových štatistík na Slovensku vyše tisíc drotárov.

Drotárstvom sa spočiatku vo forme domáckej výroby zaoberali muži, ženy a deti. Z núdze sa z nej postupne vyvinulo vandrovné zamestnanie, ktorému sa venovali už len muži. Začínali s drevenou krošňou na chrbte putovať susednými krajinami a ponúkať svoje služby.

Pôvodne príležitostná práca s drôtom začala dostávať znaky remesla, ktoré sa stávalo ich stálym zamestnaním a nadobudlo formu dielenskej výroby, organizovanej manufaktúrnym i priemyselným spôsobom. Z pôvodného opletania a opravovania poškodených  a rozbitých hlinených  nádob, neskôr drotári začali z drôtu a plechu vyrábať jednoduché úžitkové predmety ako špáralky do fajok, podložky pod hrnce a žehličky, vešiaky, misky, pasce na myši, naberačky, formy na pečenie.

Talentovaní drotári navrhovali a majstrovsky zhotovovali desiatky výrobkov na praktické použitie, originálne predmety z ušľachtilých kovov, čím sa približovali k umeleckému remeslu a výtvarnému prejavu. Bol im vlastný cit pre tvar, priestor i farbu, mali svoj estetický názor a vlastné výrazové prostriedky. Vytvorili jedinečné diela, ktoré ďaleko presiahli hranice Slovenska.

Vrcholný rozvoj dosiahlo úžitkové a umelecké drotárstvo v kysuckom a považskom regióne. Významné rody a ich žijúci nositelia drotárskeho umenia: Ladislav JUROVATÝ, Ladislav FAPŠO, Róbert HOZÁK a Juraj ŠERÍK prispeli k tomu, že DROTÁRSTVO bolo v roku 2017 zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.