Verejná knižnica Mikuláša Kováča vás pozýva na slávnostné uvedenie novej personálnej bibliografie banskobystrickej poetky BLANKY POLIAKOVEJ a besedu s autorkou pri príležitosti jej  vzácneho životného jubilea. Uskutoční sa v stredu 6. októbra 2021 o 16:30 hod. v pobočke  na Fončorde – vstup do areálu je z Wolkerovej alebo z Švermovej ulice.

Blanka Poliaková 

Poetka, prozaička a dlhoročná publicistka Blanka Poliaková (1936) má na konte sedem básnických zbierok. Píše poéziu, knihy pre deti a mládež i prózu.  Používa pseudonym  Andrea Kohútová.

Blanka Poliaková študovala na gymnáziu v Banskej Bystrici (maturovala v roku 1954).  Pracovala ako hlásateľka miestneho rozhlasu. Jej ďalšie zamestnania boli: v roku 1955 kalkulantka v Stavoindustrii, v rokoch 1956 – 58 kreslička Vojenského kartografického ústavu, v rokoch 1958 – 68 pracovníčka Múzea SNP v Banskej Bystrici, v roku 1969 redaktorka vydavateľstva Mladé letá, v rokoch 1970 – 93 redaktorka časopisu Slovenka v Bratislave.

Blanka Poliaková

Známa poetka viac ako tridsať rokov písala pre časopis Slovenka reportáže, objavovala tvorivých, vzácnych ľudí, umelcov, ľudových majstrov. V súkromí písala poéziu úspornú slovom, ale nabitú hlbokým prežívaním, človečenstvom.

Spolu s milovaným manželom Igorom vychovali jedinú dcéru Mirku. Pomáhali jej pri starostlivosti o deti, ktorým napísala veršované knižôčky. Cez leto na chalúpke na Králikoch umožnili vnúčatám radostné detstvo v prírode ako v raji. Toto umenie tvoriť si vlastný šťastný svet sa narušilo až v čase, keď ju navždy opustil manžel. Dlho a ťažko žialila, doteraz tá rana krváca. Občas pomáha, keď sa z bolesti vypíše…

„Stále sa učím tešiť zo slnečných lúčov, z každého Božieho dňa,“

hovorí Blanka Poliaková zamyslene.

Banskobystrická poetka

Tvorba

Debutovala básnickou zbierkou Požičaj mi deň (1963), v ktorej prevažujú prírodné motívy a emotívne vnímanie sveta. V nasledujúcich zbierkach intímnej lyriky Zaklínadlá (1965), Malý svet a Nepovedala som nahlas (obe 1977) sa zamýšľa nad krehkosťou ľúbostného citu, dočasnosťou šťastia a trvalými hodnotami v ľudskom živote, pritom nezabúda ani na spoločenské väzby. Zbierka Listy (1984), napísaná voľným veršom, je ľúbostnou poémou o citovom svete súčasnej ženy.

Vydala ďalšie zbierky: Skôr ako potemnie slnko (2003), Leto v kolíske jabloní (2015) a výber zo všetkých siedmich zbierok Zo záhrady srdca (2016). Zložitý vnútorný svet mladých ľudí zobrazila v próze Dedičstvo (1968), reportáže z ciest po Bulharsku zhrnula do knihy V mojich stopách more (1987).

Pre deti predškolského veku napísala verše Aha, mama, ja už viem (1985), Aha, oco, ako rastiem (1990) a Aha, máme bračeka (2011), v ktorých bez moralizovania vštepuje deťom zmysel pre dobro, krásu a ľudskosť.

Napísala variácie veršov, inšpirované jednotlivými básňami klasika perzskej literatúry Hafeza zo Šírazu (14. storočie), ktoré vyšli v preklade jeho básní s názvom Za ranného šera pohladiť ružu šiel som (2015, výber z jeho diela, preklad básní z perzštiny do slovenčiny a poznámky pripravila Gabriela Valehrachová). Venuje sa aj výtvarnému umeniu, vystavovala maľbu na skle v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici (2009).

Je členkou Spolku slovenských spisovateľov.