V Matejovom dome privítalo Stredoslovenské múzeum jedného z najvýznamnejších súčasných slovenských umelcov Juraja Sarvaša. Pripomenulo jeho tohtoročné životné jubileum 90 rokov.

Malá slávnosť v Stredoslovenskom múzeu

Slovenský herec, scenárista, režisér, pedagóg a recitátor Juraj Sarvaš oslávil tento rok svoje úctyhodné okrúhliny. Stredoslovenské múzeum sa mu pri tejto príležitosti rozhodlo pripraviť prekvapenie. Okrem samotnej gratulácie a slávnostného posedenia v miestnosti s obnovenými muzeálnymi inštaláciami z jeho detských čias, bolo jeho súčasťou napríklad aj vyrazenie vlastnej mince s erbom Banskej Bystrice, či netradičný darček – báseň z pera riaditeľa múzea.

„Banská Bystrica a jej okolie je rodiskom mnohých osobností, ktoré sa pričinili o jej rozvoj či zviditeľnenie nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Legendárny Juraj Sarvaš, rodák z Radvane, k nim bezpochyby patrí. Aj preto sme si ako Stredoslovenské múzeum chceli pripomenúť jeho životné jubileum. Išlo o veľmi príjemnú komornú oslavu, počas ktorej zaznelo aj veľa poézie a príjemných spomienok,“

uviedol riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník.

Zľava Marcel Pecník a Juraj Sarvaš

SSM venovalo Jurajovi Sarvašovi pri príležitosti jeho okrúhlych narodenín viaceré darčeky, ktoré ho potešili. On zas potešil zástupcov múzea svojimi autentickými spomienkami na život a medzi nimi aj na múzeum. V priestoroch Matejovho domu práve v jeho podaní symbolicky zaznela aj pasáž o kráľovi Matejovi zo Sládkovičovho Detvana.

„Za Stredoslovenské múzeum musím povedať, že to bola naozaj výnimočná udalosť, ktorá sa niesla v uvoľnenom a priateľskom duchu. Juraj Sarvaš je aj vo svojom úctyhodnom veku skvelým spoločníkom. V Matejovom dome sa napríklad nachádza vitrína, ktorá tu bola nainštalovaná už počas prvej expozície v roku 1909 a on si ju pamätal ešte zo svojich študentských čias. Bolo to naozaj veľmi príjemné stretnutie a verím, že aj pán Sarvaš to cítil rovnako. S osobného priateľstva a úcty som mu v mene kolektívu múzea i jeho banskobystrických priaznivcov zaželal ešte veľa síl pre jeho poslanie – tešiť ľudí krásnym slovom…,“ 

doplnil Pecník.

Juraj Sarvaš

Juraj Sarvaš s obľubou hovorieva, že samou poéziou je slovenská príroda, krajina, a tu žijúci ľudia. Je hrdým Radvančanom, veď sa tu narodil aj samotný kráľ slovenskej poézie Andrej Braxatoris Sládkovič, ktorý bol kedysi radvanským farárom:

„Asi je to určené, asi je to osud. V radvanskom evanjelickom kostole ma krstili, kde on kázal. Odkiaľ ho vynášali na poslednú cestu korporácie, ako Hurban napísal. Potom som maturoval na gymnáziu Andreja Sládkoviča. Mestské divadelné združenie sa premenovalo na súbor Andreja Sládkoviča.“

Spomienka pripomínajúca životné jubileum Juraja Sarvaša a jeho oslavu v Stredoslovenskom múzeu zostane zachovaná nielen vďaka fotografiám, ale aj kronike, do ktorej sa maestro aj s venovaním zapísal. Z rozhovorov s múzejníkmi vzniklo aj niekoľko skvelých nápadov na spoluprácu s týmto charizmatickým a stále energickým človekom. Teda aj návštevníci Matejovho i Thurzovho domu sa majú v blízkej budúcnosti určite na čo tešiť.

Juraj Sarvaš

Narodil sa  14. júla 1931 v Radvani. Herectvo vyštudoval na VŠMU v Bratislave, absolvoval roku 1955. V roku 1955-1961 člen činohry DJGT vo Zvolene, od roku 1961 v Bratislave. Pedagóg Hudobnej fakulty VŠMU a dramatického odboru ĽŠU v Bratislave, od roku 1987 vedúci tajomník ZSDU.

Ochotníckej činnosti sa venoval už počas gymnaziálnych štúdií vo zväzáckom súbore, neskôr v Mestskom divadelnom združení v Banskej Bystrici, kde zaujal ako Ján v Kozom mlieku (1949), Vinco v Bukoch Podpolianskych (1950) a ďalšie

Hereckým naturelom, impozantným mužným zjavom a príjemne zafarbeným, melodickým hlasom bol výrazným predstaviteľom rozmanitých typov mladých mužov v súčasnom i klasickom repertoári zvolenskej činohry – Dr. Habura (Pacient stotrinásť, 1955); Braňo (Nepokojná mladosť, 1957); Rohoň (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959); Eben (Túžba pod brestami, 1959) a iné.

Sklon k heroickému pátosu a expresívnemu hereckému prejavu zúročil v podaní viacerých shakespearovských postavách. V hrách modernej svetovej dramatiky stvárňoval charakterové typologické portréty, v ktorých využíval realistické i štylizáciou ozvláštnené výrazové prostriedky: Dunois (Svätá Jana, 1961); Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963); Jevtušenko (Človek s puškou, 1977); Hermann (Bockerer, 1986) a mnohé ďalšie.

Uplatnil sa v hrách svetovej klasiky, i v postavách súčasníkov v hrách slovenských dramatikov. Popri práci v divadle, filme, televízii a v rozhlase sa venuje umeleckému prednesu. Hral vo viacerých televíznych inscenáciách pre deti a mládež. Pôsobil aj v dabingu. Svoje majstrovstvo ešte donedávna ako pedagóg odovzdával študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici v oblasti prednesu poézie..

V roku 1982 bol ocenený Krištálovou ružou a v roku 1984 získal  titul Zaslúžilý umelec. V roku 2009 ho prezident ocenil Pribinovým krížom II. triedy za rozvoj slovenskej kultúry.