Ľubica Laššáková: Národný cintorín je len jeden – v Martine!

KULTÚRA
2 /

V marci sme informovali o tom, že skupiny koaličných poslancov v NR SR chce novelou zákona o Bratislave a novelou zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry zriadiť ďalší Národný cintorín v Bratislave.  Zvláštny politický  zámer vyvolal ostré reakcie Martinčanov, ktorí to pokladajú za nebezpečný precedens, proti ktorému spustili petíciu.

Národný cintorín je v Martine

Časť koaličných poslancov volá po vzniku druhého Národného cintorína v Bratislave povýšením Ondrejského cintorína na túto úroveň. Ten skutočný v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín.

V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.

Zoznam osobností pochovaných na Národnom cintoríne v Martine

Situácia v slovenskom parlamente

Za zachovanie jedného Národného cintorína v Martine sa spolu s martinskou samosprávou, Maticou slovenskou a ďalšími národnými inštitúciami či národne cítiacimi občanmi stavia aj bývalá ministerka kultúry, dnes poslankyňa NR SR z Banskej Bystrice Ľubica Laššáková (HLAS-sociálna demokracia). Tá k aktuálnemu dianiu v NR SR v tejto súvislosti uviedla:

Som veľmi rada, že koaliční poslanci pochopili vážnosť témy, akou je náhle vytvorenie druhého Národného cintorína z Ondrejského v Bratislave a neposunuli ho do druhého čítania.

S odôvodnením, že ide o vážnu tému, o ktorej treba diskutovať so všetkými zainteresovanými. Vrátane samosprávy, Matice slovenskej, ministerstva kultúry a napokon aj s odborníkmi.

Len pripomínam, že pred rokovaním tohto návrhu som navrhla stiahnuť tento bod z rokovania parlamentu z dôvodu, že ide len o Budajov kompilát a treba o ňom seriózne hovoriť, kým príde také vážne rozhodnutie, ktoré zatiaľ rozdeľuje spoločnosť. 

Stačilo vnímať hlasy verejnosti a napokon aj protestnú petíciu tých, ktorí nesúhlasia, aby sa z Ondrejského cintorína stal druhý Národný cintorín. Otázkou dňa je, na akej platforme chcú koaliční poslanci vlastne diskutovať? Na úrovni Ministerstva kultúry SR?  Parlamentného výboru?  Na politickej báze?

Ide o vážnu tému, akou je úcta a vzdanie rešpektu tým, ktorí zohrali nezanedbateľnú úlohu v živote Slovákov. A ide o tému, ktorá má spájať a nie zbytočne rozdeľovať historické vedomie súčasníkov.

Som presvedčená, že tomu by mal zodpovedať odborný rámec aj za účasti opozície, kde by sa mali všetci stretnúť a posúdiť túto vážnu otázku.

Je teda na vládnych poslancoch, ako sa rozhodnú. Určite by mali viac načúvať zdravému rozumu. Aby sa nestalo, že najskôr odmietli stiahnuť návrh z rokovania a následne, po pochopení všetkých rizík, sami k tomu pristúpili.

V tomto prípade totiž, viac ako inokedy, platí známe slovenské príslovie, že pomaly ďalej zájdeš.

Ľubica Laššáková

Ľubica Laššáková

Autor: (tom), Foto: ilustračné