Už štvrťstoročie tieto dva „kultúrne stánky“ tvoria neoddeliteľný celok, v ktorom sa ticho knižničných regálov prirodzene prelína s ozvenami hudobnej histórie a literárneho odkazu. Spojenie Štátnej vedeckej knižnice a Literárneho a hudobného múzea nie je len administratívnym spojenectvom, ale predovšetkým živým dialógom inštitúcií, ktoré spoločne chránia dušu nášho kultúrneho dedičstva. Obhliadnime sa za dvadsiatimi piatimi rokmi cesty, na ktorej sa slovo, tón a vedecké bádanie stretli pod jednou strechou.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici (ŠVK) si v roku 2026 pripomína svoje 100. výročie. Storočie uchovávania slova, storočie hľadania pravdy a budovania mostov medzi minulosťou a prítomnosťou.

Galéria talentov

Jednou z prvých verejných knižníc na Slovensku sa stala Mestská verejná knižnica v Banskej Bystrici, ktorej pokračovateľkou je dnešná Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Za dátum jej založenia sa oficiálne považuje 26. marec 1926 (niektoré zdroje uvádzajú 20. marec 1926).

V tomto jubilejnom roku však oslavujeme aj iný, nemenej vzácny fenomén. Je ním štvrťstoročie trvajúca symbióza – 25 rokov spoločnej cesty Literárneho a hudobného múzea pod ochrannými krídlami knižnice. Ak je knižnica pamäťou mesta, potom je múzeum jeho dušou, ktorá spieva a rozpráva príbehy prostredníctvom literárnych rukopisov, starých nôt a tónov hudobných nástrojov.

Z histórie vzniku múzea

Literárne a hudobné múzeum (LHM) v Banskej Bystrici zriadil Okresný národný výbor v Banskej Bystrici 1. marca 1969 s perspektívnym umiestnením múzea v budove, v ktorej žil, pracoval a zomrel spisovateľ Ján Botto, na Lazovnej ulici č. 11.

V návrhu na zriadenie múzea sa dôvodilo bohatými literárnymi a hudobnými tradíciami regiónu, v ktorom sa narodili, formovali, žili a pôsobili významné osobnosti, spolky, inštitúcie i telesá literárnej, hudobnej a divadelnej kultúry.

Tieto skutočnosti viedli k určeniu špecializácie LHM a k jeho začleneniu medzi špecializované múzeá v múzejnej sieti na Slovensku. V zmysle pôvodnej zriaďovacej listiny sa LHM kontinuálne vyvíjalo až do roku 1990 ako okresná inštitúcia. Sídlilo v budove evanjelickej fary na Lazovnej ulici č. 42.

Pôvodná budova LHM

V rokoch 1991 – 1996 bolo jeho zriaďovateľom Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a v rokoch 1996 – 1998 sa múzeum stalo súčasťou Banskobystrického štátneho kultúrneho centra pod správou Krajského úradu v Banskej Bystrici.

Po dvoch rokoch opätovnej právnej subjektivity, so zreteľom na reštitúcie troch objektov a nedostatočnú priestorovú situáciu, ako aj s prihliadnutím na pripravované delimitácie kultúrnych inštitúcií v súvislosti s reformou verejnej správy, rozhodol Krajský úrad v Banskej Bystrici o zlúčení LHM s ŠVK v Banskej Bystrici od 1. januára 2001. LHM je v súčasnosti začlenené ako špecializovaný organizačný útvar knižnice.

Súčasné sídlo LHM v budove ŠVK

Symbióza vedeckosti, umenia a kultúrneho zázemia

Keď pred 25 rokmi LHM včlenilo svoj osud do štruktúr vedeckej knižnice, nešlo len o administratívny akt. Bol to vznik unikátneho kultúrneho priestoru, kde sa „mŕtve“ písmo v knihách stretáva so živou interpretáciou umenia. V priestoroch na Lazovnej ulici sa odvtedy odohráva tichý dialóg.

Na jednej strane regály plné vedeckých traktátov, vzácnych tlačí a množstva kníh, na strane druhej expozície, ktoré vás prenesú do salónov banskobystrických literátov, či do dielne majstrov ľudových hudobných nástrojov.

Literárne a hudobné pamiatky tu nie sú len exponátmi za sklom – sú svedectvami o ľuďoch, ktorí formovali kultúrnu identitu regiónu i národa. V spojení s hudobným odkazom, od sakrálnej hudby až po ľudové fujary, či bohatú divadelnú tradíciu regiónu stredného Slovenska vytvára LHM v rámci knižnice priestor, kde sa vzdelávanie mení na zážitok.

Domov pre múzy

Pod strechou ŠVK našli „múzy domov“, ktorý nie je statický. Za posledných 25 rokov sa múzeum stalo dynamickým miestom stretávania sa.

 Bábkarský salón, expozícia ľudových hudobných nástrojov či pamiatka na hudobných skladateľov a literátov spätých s našim regiónom, to všetko sú čriepky mozaiky, ktorú múzeum trpezlivo skladá.

Je fascinujúce sledovať, ako sa tieto dva svety dopĺňajú. Vedec, hľadajúci fakty v historických fondoch knižnice, môže len o pár dverí ďalej pocítiť dotyk s predmetmi, ktoré patrili velikánom, o ktorých číta. Študent, ktorý listuje v odborných monografiách, môže v expozíciách LHM vidieť, ako sa sny a nápady menili na hmotné umenie.

Bábkarský salón

Storočie v službách ducha

Oslava storočnice knižnice je oslavou vytrvalosti. Prežiť storočie zmien, režimov a technologických revolúcií si vyžaduje viac než len dobrú správu fondu. Vyžaduje si to víziu. A práve integrácia LHM pred štvrťstoročím bola jednou z takýchto vizionárskych volieb. Ukázala, že informácia (kniha) a inšpirácia (umenie) patria k sebe.

Dnes, v roku 2026, stojí Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici ako moderný chrám vzdelanosti, v ktorom bije srdce múzea. Je to miesto, kde sa v tichu študovní rodia nové myšlienky a v sieňach múzea ožíva úcta k tomu, čo nás predchádzalo.

Stretnutie s Dr. Janou Borguľovou

Zápis do ďalšieho storočia

Čo popriať tejto inštitúcii k jej stovke a ich spoločnému „striebornému“ jubileu? Vedúca múzea Soňa Šóky hovorí:

„Možno len to, aby tento súzvuk pretrval. Aby knižnica ostala pevným prístavom pre hľadajúcich a múzeum studnicou krásy, ktorá nedovolí prachu sadnúť na našu kultúrnu pamäť. Banská Bystrica môže byť hrdá. Má miesto, kde sa čas nemeria len hodinami na veži, ale hĺbkou poznania a výškou umeleckého zážitku. Nech ďalšie storočie Štátnej vedeckej knižnice a ďalšie desaťročia koexistencie s Literárnym a hudobným múzeom prinesú rovnakú vášeň pre uchovávanie ľudského ducha, akú sme videli doteraz. Pretože pokiaľ budeme mať knihy, ktoré nás učia, a múzeá, ktoré nás dojímajú, naša kultúra ostane živá.“

Soňa Šóky s deťmi