Verejná knižnica Mikuláša Kováča (VKMK) v Banskej Bystrici už od polovice septembra minulého roka nemá riadne menovaného riaditeľa v zmysle zriaďovacej listiny tejto krajskej organizácie. BBSK ako zriaďovateľ knižnice vyhlásil výberové konanie na nového riaditeľa až teraz.

Výberové konanie po 9 mesiacoch…

Po odchode bývalého riaditeľa kraj poveril  vedením knižnice  jednu z jej zamestnankýň. Podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme možno miesto vedúceho zamestnanca obsadiť bez výberového konania najviac na šesť mesiacov, pričom výberové konanie na riaditeľa VKMK bolo vypísané až po deviatich mesiacoch. Písomnú prihlášku s prílohami je potrebné zaslať najneskôr do 14. júna 2020.

Hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková síce obhajovala naťahovanie času vlastnou smernicou číslo 4 z roku 2018, ktorú má BBSK schválenú krajským zastupiteľstvom a samozrejme koronavírusovou krízou, ale podľa odborníkov to nebránilo vybrať nového riaditeľa už dávno štandardným konkurzom.

Navyše súčasný stav dlhodobo dočasne poverenej zamestnankyne bez výberového konania je aj v rozpore aj so zriaďovacou listinou krajskej organizácie, čo neprospieva ani kvalite riadenia Verejnej  knižnice Mikuláša Kováča. Dlhoročný bývalý riaditeľ VKMK Peter Klinec to zhodnotil slovami:

„Riaditeľ, ktorý preukáže kvalitné znalosti, skúsenosti, schopnosti, ako aj dlhodobú predstavu o napĺňaní poslania inštitúcie v rámci výberového konania a vymenovaním dostane dôveru, má nepochybne silnejší mandát než poverený riaditeľ. Podľa mňa už dozrel čas na ukončenie provizória.Je potrebné pokračovať v trende zlepšovania podmienok knižnično -informačných služieb z ostatných rokov a tiež v investičných akciách v pobočke na Fončorde.“

Neštandardné zmäkčovanie podmienok praxe uchádzačov o riadiacu pozíciu

Napriek tomu, že toto vedenie kraja po voľbách vyhlasovalo odborný a transparentný prístup k nevyhnutným personálnym výmenám, aj pri výberovom konaní na riaditeľa VKMK si okrem neodôvodnene dlhej prípravy výberového konania nemožno nevšimnúť aj nepochopiteľné zmäkčenie podmienok pre uchádzačov. V tomto prípade stačí  vysokoškolské vzdelanie s minimálnou iba ročnou praxou v oblasti kultúry a umenia.

Predseda Slovenskej asociácie knižníc Ondrej Látka pre agentúru SITA k tomu povedal:

„Medzi štandardné podmienky patrí trojročná prax v knižnici a tri a viacročná prax na pozícii riadiaceho pracovníka, najlepšie v knižnici. Ako odporúčanie sa zvykne požadovať aj knihovnícke vzdelanie.“

Potvrdzujú to aj výberové konania na riaditeľov knižníc v ďalších krajoch. Napríklad v Žilinskom samosprávnom kraji pred rokom na funkciu riaditeľa Kysuckej knižnice v Čadci požadovali minimálne päťročnú odbornú a zároveň trojročnú riadiacu prax.

Nitriansky samosprávny kraj tohto roku vyberal troch riaditeľov knižníc v Nitre, Nových Zámkoch a Komárne, pričom požadoval päť rokov praxe v oblasti kultúry alebo tri roky riadiacej praxe. Prešovský kraj pri výbere riaditeľa Ľubovnianskej knižnice v Starej Ľubovni požadoval prax v oblasti knihovníctva najmenej päť rokov.

Podľa hovorkyne BBSK Lenky Štepánekovej požiadavka na zníženie počtu rokov praxe vyplynula zo skúseností, keď sa nedarilo obsadiť podobné miesta v kultúrnych inštitúciách, ďalej z diskusií a požiadaviek krajských poslancov. Pre agentúru SITA dodala:

„Diskusia prebieha aj na tému, ako obsadzovať vedúce pozície v kultúrnych inštitúciách. Či vylúčiť mladých a perspektívnych uchádzačov na základe počtu rokov praxe alebo im dať príležitosť predložiť projekt, ktorý je v tomto prípade jedným z rozhodujúcich kritérií. Menší počet rokov praxe automaticky neznamená znižovanie úrovne riadiacej pozície a rovnako počet odpracovaných rokov neznamená, že takýto uchádzač predloží lepší dlhodobý projekt rozvoja a smerovania inštitúcie.“

Netransparentné rozhodovanie výberových komisií

Pokiaľ sme mali možnosť rozprávať sa na túto tému s niektorými poslancami BBSK, vidia to skôr v rovine presadzovania záujmov určitých skupín poslancov a členov konajúcich v súlade s vedením kraja, čo sa týka aj preferovania konkrétnych riadiacich pracovníkov do funkcií vo výberových komisiách. V  tejto veci by bolo zrejme žiaduce, aby samosprávne kraje v tejto agende viac spolupracovali so Slovenskou asociáciou knižníc (SAK). Jej predseda Ondrej Látka vysvetľuje:

„Knižnice sa javia ako inštitúcie s jednoduchým procesom, ale opak je pravdou. Sú to vysoko odborné činnosti, na ktoré je potrebné vysokoškolské knihovnícke vzdelanie alebo aspoň dlhodobá prax v oblasti knihovníctva. Riaditeľ knižnice má na starosti všetky prevádzkové činnosti, od personálnych, finančných a rozpočtových, až po odbornú činnosť knižnice.“

Podľa predsedu SAK je neštandardné žiadať iba prax v oblasti kultúry, pričom do tohto spadajú galérie, múzeá, archívy a iné, ktoré nemajú s knižničnou agendou nič spoločné. Uberanie z požiadaviek na výberové konania znižuje ich transparentnosť a zvyšuje podozrenie na dosadzovanie vopred vybraných ľudí.

Preto by bolo vhodné aj do výberových komisií nominovať odborníkov z radov knihovníkov, ktorí vedia dať odborné a riadiace otázky z praxe, čo celkovo potom budí lepší dojem o transparentnosti výberového konania.

Banskobystrický samosprávny kraj sa rozhodol otvoriť výberové konanie pre širší okruh uchádzačov. Tí majú predložiť svoj projekt, ktorý bude posudzovať sedemčlenná komisia v zložení: traja poslanci BBSK, nezávislý odborník zo Slovenskej národnej knižnice, zástupca knižnice vyslaný odborovou organizáciou, vedúci oddelenia kultúry a zástupca finančného oddelenia Úradu BBSK.

Verejná knižnica Mikuláša Kováča pôsobí ako regionálna pre okresy Banská Bystrica a Brezno, a zároveň ako mestská knižnica v meste pod Urpínom. Založená bola v roku 1973, pričom od roku 2002 je jej zriaďovateľom Banskobystrický samosprávny kraj. Na území mesta Banská Bystrica pôsobí ako sieť oddelení a pobočiek, medzi ktoré patrí oddelenie pre dospelých, oddelenie pre deti a tri komunitné pobočky na sídliskách.