Celosvetová finančná kríza, arabské revolúcie a pandémia ochorenia COVID – 19 upriamili našu pozornosť aj na kolapsy starých civilizácií. Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Za kolapsom Rímskej ríše alebo starých Mayov nebola len jedna príčina.

Kolapsy starých civilizácií

Vždy pôsobilo viacero faktorov spolu, či už to boli epidémie, klimatické zmeny, katastrofy, ekonomické komplikácie, vojny, alebo migrácie obyvateľstva. Archeológia a história sa vďaka tomu stávajú vedami 21. storočia, pretože so zánikmi a pádmi starých civilizácii a spoločností majú najviac skúseností.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela pripravilo pre návštevníkov ďalšiu zaujímavú a aktuálnu tému v populárnom podujatí Stretnutia s minulosťou.

Zoznam tém od hosťujúcich historikov tento mesiac doplní archeológ Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV v Nitre. V stredu 26. júla 2023 o 17:00 hod. sa bude v Thurzovom dome venovať prepojeniu poznania problematiky kolapsov staroveku a stredoveku, ktoré pomáhajú nájsť riešenia aj pre naše aktuálne a budúce problémy.

Archeológ Branislav Kovár

Zánik starovekých a stredovekých spoločností

„V prednáške sa pokúsime odpovedať, prečo skolabovala Západorímska ríša, ako kamenné sochy prispeli k zániku osídlenia Veľkonočného ostrova. Budeme sa rozprávať, ako to bolo s koncom vikingských osád v Grónsku, alebo ako Malá doba ľadová a pandémia moru skoro zničili našu spoločnosť v stredoveku. Spomenieme aj zánik starých Mayov a problémy v Egypte,“

hovorí  Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Rímska ríša patrila k najväčším a najdlhšie trvajúcim impériám v ľudských dejinách. Napriek tomu jej sláva jedného dňa vyhasla.  Kolapsy nás sprevádzajú už od vzniku prvých miest a štátov. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.

„Počas prednášky sa budeme pýtať a hľadať odpovede na tieto otázky: Čo a kto kolabuje? Prečo nastal kolaps? Existovali spoločnosti, ktoré prežili vlastný kolaps? Verím, že aj prostredníctvom takýchto prednášok pristúpim k popularizácií histórie a poukážem, ako tieto „veľké dejiny“ ovplyvnili množstvo životných osudov bežných i výnimočných ľudí, a aké nečakané následky mohli mať niektoré na prvý pohľad drobné a bezvýznamné rozhodnutia či udalosti,“

 konštatuje Kovár.

Branislav Kovár

Mgr. Branislav Kovár, PhD.

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk.

Je spoluautorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách.

Napísal knihu Sila zániku. Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Práve teraz vychádza jeho nová kniha – Klíma v dejinách. Ako ľudí ovplyvňovala príroda a klimatické zmeny.

Augustové Stretnutia s minulosťou budú patriť pani Zdene Kriškovej z Filozofickej fakulty UMB Banská Bystrica. Tá návštevníkov vo svojej prednáške zasvätí do tajov a krásy modrotlače. Ako prvok kultúrneho dedičstva ju predstaví 23. augusta o 17:00 hod. v Thurzovom dome.