V nedeľu 23. septembra o 14:00 hod. si môžete pripomenúť Deň obetí holokaustu a rasového násilia a Potulkách mestom. Tie septembrové majú  podtitul Kamene zmiznutých.

Stolpersteine v Banskej Bystrici

Tradičné podujatie začína pri Mariánskom stĺpe na Námestí SNP. Sprievodcom bude  Jozef Ďuriančík. Spolu s ním bude v historickom jadre Banskej Bystrice hľadať kamene zmiznutých – Stolpersteine. Poplatok je 2 eurá za osobu, deti do 12 rokov v sprievode rodiča majú vstup na prehliadku zdarma.

Občianske združenie Antikomplex.sk spoločne s nemeckým umelcom Günterom Demnigom uložilo v uliciach Banskej Bystrice už šestnásť kameňov Stolpersteine. Kamene sa ukladajú ako nenápadná spomienka pred domami obetí nacistov z 2. svetovej vojny, ktorí sa už nevrátili domov.

Na Dolnej ulici je napríklad jeden venovaný obchodníkovi a športovcovi Ernestovi Šebökovi. Tri kamene na Námestí SNP pripomínajú spomienku na Dezidera Keme a jeho rodinu. Ďalšie kamene patria ev. farárovi Jánovi Bakossovi pred evanjelickým Farským úradom.

Na Hornej boli v minulosti uložené kamene dcére Dominika Skuteckého Karole Karvašovej a jej manželovi Ferdinandovi, manželom Alexandrovi a Anne Gräberovcom, aj rodine Gotthilfovcov,  Viliamovi Salnerovi či Alexandrovi Skuteckému a uložené sú ďalšie…

Jozef Duriančík o prenasledovaní manželov Karvašovcov

 Dcéra Dominika Skuteckého maliarka Karola Skutecká – Karvašová ťažko znášala obdobie prenasledovania a niekoľkokrát si siahla na život. V lete 1943 sa pokúsila o samovraždu skokom do výťahovej šachty. Previezli ju do nemocnice zo zranení sa dlho liečila.

Hoci na tom ešte nebola zdravotne dobre, krátko pred Vianocami roku 1944 ju s manželom zatkli. Už nemali  mená. Označili ich číslami. Posledné pokusy o ich záchranu robil ešte banskobystrický katolícky biskup Andrej Škrábik, ktorý bol známy tým, že v biskupskej rezidencii ukrýval prenasledovaných účastníkov SNP.

Paradoxne po vojne sa komunisti odmenili biskupovi tým, že po Víťaznom februári 1948 ho chceli pre nekompromisné postoje postaviť pred súd, čomu zabránila jeho choroba a predčasná smrť v roku  1950.

 „Zachrániť Karolu Karvašovú a jej manžela sa však už biskupovi nepodarilo. Ferdinand odmietol  opustiť imobilnú manželku a na smrť išli spoločne. Na zamaskovanie hromadných popráv v Nemeckej  používali kusy asfaltu, ktoré vytvorili kúdoly čierneho dymu. Malo to znemožniť šírenie zápachu spálených tiel. Popol nebohých potom sypali do Hrona,“

hovorí historik Jozef Ďuriančík.

Karola a jej manžel Ferdinand 9. januára 1945  našli spoločný hrob v mrazivom tichu vápenky v neďalekej Nemeckej, kde boli popravení. Ich jediný syn – spisovateľ Peter Karvaš tieto tragické udalosti v dejinách Banskej Bystrice prežil.