Prednáškový cyklus  o živote  židovskej komunite v Banskej Bystrici Davidova hviezda pod Urpínom pokračuje treťou časťou Židovská komunita v  Banskej Bystrici v rokoch 1918 – 1938: Zlatý vek židovskej komunity v medzivojnovom období.

Banskobystrická židovská komunita v medzivojnovom období

Prednáška   historika Mgr. Jozefa Ďuriančika,  znalca histórie židovskej komunity v našom meste, sa uskutoční v utorok 23. januára 2024 o 17:00 hod. v Stredoslovenskej galérii  – vo Vile Dominika Skuteckého na Hornej ulici  55. Vstupné je 2 eurá.

Banská Bystrica bola už pri svojom vzniku multietnickým mestom. Pritom mali v tom čase dominantné postavenie saskí hostia a boli to práve oni, ktorí si vymohli na feudálnej vrchnosti bezprecedentný zákaz usadzovania židovskej komunity v meste pod Urpínom.

Tento zákaz platil až do roku 1860, preto prví Židia prichádzali do neďalekej Radvane. Až po roku 1860 sledujeme masový príchod Židov do mesta Banskej Bystrice, ktorý viedol v roku 1865 k vzniku Židovskej náboženskej obce (ŽNO) a uplatnenie komunity v hospodárskej a kultúrnej oblasti mesta.

Je málo známe, že Židia mali vlastnú politickú stranu, prostredníctvom ktorej sa angažovali najmä vo voľbách. Ich parketou však nebola politika, ale aktivity  v priemysle, obchode a športe. Dnešné Námestie SNP premenili na kultúrne a obchodné centrum. V okolí Banskej Bystrice zorganizovali  Zimné svetové hry židovskej mládeže.

Makabejské hry – Medzinárodné židovské športové hry boli  totiž treťou najväčšou športovou akciou na svete hneď po Olympijských hrách a Majstrovstvách sveta vo futbale. Vo februári 1936 sa zišlo v Banskej Bystrici a jej okolí viac ako 5 tisíc športovcov zo 16 krajín, vrátane Československa.

Jozef Ďuriančik pripomína, že hry mali veľmi kvalitnú organizáciu, čo bolo pri takom veľkom množstve zúčastnených športovcov podmienkou. Pri tejto príležitosti organizátori vydali aj sprievodcu Banskou Bystricou, ktorý predstavoval mesto nielen po stránke športovej, ale aj kultúrnej, historickej a spoločenskej.

Na propagácii sa podieľal rozhlas a tlač, vtedajšie Čs. železnice poskytli účastníkom zľavy na cestovnom  a do Banskej Bystrice vypravili aj špeciálne vlaky. Ubytovanie poskytli hotely a chaty v meste a okolí, ale tiež súkromníci. Pomáhali aj okolité kúpele Sliač a Brusno, či mesto Zvolen.

Židia zriadili v Banskej Bystrici školu, cintorín a postavila prvú synagógu. Židovská náboženská obec v Banskej Bystrici mala krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny 1 100 členov. Mnohí z nich zastávali významné miesta v hospodárskom a kultúrnom živote mesta.

Žiaľ udalosti, ktoré nasledovali po 14. marci 1939 viedli k postupnému zániku Židovskej náboženskej obce  a ani vývoj v rokoch 1945 – 1989 jej nebol naklonený. Mnoho Židov bolo aj z Banskej Bystrice odvezených do koncentračných táborov, kde zahynuli.

Aj v okolí nášho mesta ich vraždili nacisti i slovenskí gardisti (Nemecká, Kremnička).  K revitalizácii ŽNO došlo až po roku 1989. Predvojnovú úroveň do dnešných dní však už nedosiahla.

Napriek uvedeným skutočnostiam židovská komunita zanechala v Banskej Bystrici svoju výraznú stopu v spoločenskom vývoji mesta, preto sa Stredoslovenská galéria rozhodla priblížiť históriu tejto minority od jej formovania až po dnešné dni pod názvom Davidova hviezda pod Urpínom.

Plánované prednášky z cyklu Davidova hviezda pod Urpínom v roku 2024

1. Zlatý vek v medzivojnovom období (23. 1. 2024)
2. Obdobie holokaustu (20. 2. 2024)
3. Kamene Stolperstein (26. 3. 2024)
4. Nehnuteľné pamiatky židovskej komunity v Banskej Bystrici (23. 4. 2024)

Jozef Ďuriančik