Prvého mája vo veku 71 rokov zomrel dlhoročný sólista Štátnej opery v Banskej Bystrici Jaroslav Kosec. Do umeleckého neba odišiel nezabudnuteľný barytón, všestranný spevácky maestro.

Jaroslav Kosec (1949 – 2020)

Patril k silnej generácii absolventov bratislavského Konzervatória, ktorí v prvej polovici 70. rokov opúšťali spevácku triedu prof. Idy Černeckej. Nielen Peter Dvorský, Juraj Hurný, ale aj Jaroslav Kosec boli pripravení na profesionálnu sólovú dráhu.

K spevu sa síce košický rodák (22. 11. 1949) dostal okľukou cez odbornú školu iného zamerania, no už v posledných dvoch ročníkoch konzervatória stál na koncertnom pódiu ako člen Slovenského filharmonického zboru. Po absolutóriu na jednu sezónu 1974/1975 zakotvil v spevohernom súbore Novej scény. Bolo to obdobie, keď riaditeľ divadla Dalibor Heger prichýlil aj Milana Lasicu či Júliusa Satinského.

Na banskobystrickej opernej scéne vtedajšieho Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešnej Štátnej opery) začal pôsobiť v roku 1975. Jeho prvou úlohou sa stal mimoriadne náročný barytónový part Simona Boccanegru v rovnomennej Verdiho opere. Práve Boccanegra predznamenal jeho veľkú a mimoriadne úspešnú kariéru operného speváka.

Do roku 1983 bol interným sólistom banskobystrickej opery a stvárnil tu viac ako tri desiatky prvoodborových postáv, viaceré v slovenskej i svetovej premiére. Spomeňme jeho Jakea Wallecea a Jacka Rancea v Pucciniho opere Dievča zo Západu (1978), Rigoletta v rovnomennej opere (1979), Grófa Lunu v Trubadúrovi (1980), Majstra Pavla v rovnomennej opere B. Urbanca (1980), Spisovateľa Babského v Pauerových Manželských kontrapunktoch (1981), nasledovali Gianni Schicchi v rovnomennej opere (1983) a Michele v Plášti (1983), či Tomeš v Smetanovej Hubičke (1983).

Všestranný umelec

Bol nezameniteľným i v operetách a muzikáloch, kde kraľoval svojím neprehliadnuteľným hereckým talentom a schopnosťou situačného humoru, a to najmä v mladokomických postavách. Z tohto žánra si ho priaznivci opery pamätajú ako Pietra v Boccacciovi (1978), Miška v operete Magnáš Miško (1979), Šándora z Hrnčiarskeho bálu (1981), Scipia Cabalera v muzikáli Nebo na zemi (1982), či Kolomana Zsupána v Grófke Marici (1982).

Po banskobystrickej kapitole, ktorá v dejinách divadla vyorala hlbokú a nezabudnuteľnú brázdu, odchádza v sezóne 1983/1984 Jaroslav Kosec na dva roky do Divadla Oldřicha Stibora (dnešné Moravské divadlo) v Olomouci. Odtiaľ smerovali jeho cesty do Ostravy, kde v dnešnom Národnom divadle moravskosliezskom pôsobil až do odchodu na dôchodok.

Ako výrazný predstaviteľ širokého spektra barytónových postáv mnohé, naštudované v Banskej Bystrici, si zopakoval, k iným sa dostal po prvýkrát. Opäť to bol Smetanov Tomeš a Verdiho Georges Germont, k nim pribudol v prvých sezónach Belcore z Nápoja lásky či titulný Čajkovského Eugen Onegin.

Kontakt s Banskou Bystricou však nestratil ani po zmene profesionálneho pôsobiska. Naďalej tu bol obsadzovaný do veľkých operných i operetných postáv, napr. ako Tonio v Komediantoch (1984), Scarpia v Tosce (1990), Nabucco (1996), Rigoletto (1997), Stárek v Její pastorkyni. Jeho poslednou úlohou v Štátnej opere bol opäť Scarpia v Pucciniho Tosce v roku 2000.

Tlieskali mu operné domy na Slovensku aj v Čechách

Výpočet približne 120 javiskových postáv Jaroslava Kosca by bol veľmi dlhý. Divadelné dosky miloval, preto sa na ne vracal aj po odchode do dôchodku v menších postavách, až do sezóny 2013/2014.

Neboli to však len tri spomenuté operné domy, ktoré tlieskali Jaroslavovi Koscovi. Nielenže sa v ďalších rokoch vracal do Banskej Bystrice, ale opakovane ho pozývali aj do Slovenského národného divadla, kde si ho režisér Marián Chudovský obsadil do úlohy Michonneta v novej inscenácii Cileovej Adriany Lecouvreur roku 1989.

V pražskom Národnom divadle sa predstavil vo svojich verdiovských úlohách ako Germont, Jago a Rigoletto. K tomu treba prirátať celý rad zahraničných hosťovaní v takmer dvadsiatich štátoch a početné vystúpenia na koncertných pódiách. No a v neposlednom rade dlhoročnú pedagogickú činnosť (od roku 2002) na Janáčkovom konzervatóriu v Ostrave a Fakulte umení Ostravskej univerzity.

Jaroslav Kosec bol spevák obdarený krásnym hlasom a hereckým talentom. Tieto svoje dary celý život rozvíjal a zveľaďoval. Patril vždy k sólistom s veľkou disciplínou a pokorou k umeniu, na svoje roly sa pripravoval mimoriadne zodpovedne a priebežne ich cibril.

Vyznačoval sa vynikajúcou hlasovou technikou, vďaka ktorej od ranej mladosti až do konca svojej profesionálnej kariéry mohol spievať nielen veľké dramatické postavy, ale žiaril i v žánroch ľahšej múzy. V banskobystrickej Štátnej opere spomínajú naňho ako na príjemného človeka so šibalským humorom, no predovšetkým vzácneho kolegu. Česť jeho pamiatke!