V deň zimného slnovratu 21. decembra 2020 nastane vzácny astronomický jav – konjunkcia Jupiteru a Saturna. Po západe slnka okolo 17:00 hodiny sa na večernej oblohe obe planéty priblížia len na vzdialenosť šiestich uhlových minút.

Astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, hovorí:

 „O konjunkcii telies na oblohe hovoríme, ak sú k sebe bližšie ako jeden stupeň, čo predstavuje zhruba dva priemery mesiaca v splne.“

Juraj Tóth

Biblický príbeh

Ako rozpráva biblický príbeh, žiariaca hviezda s dlhým chvostom zaujala troch mudrcov, ktorí sa rozhodli ju nasledovať. Priviedla ich k maštali, kde už ležal narodený Ježiš so svojou mamou Máriou a otcom Jozefom.

Astrológovia vysvetľujú jav popísaný v Biblii práve ako konjunkciu týchto dvoch planét. Jupiter a Saturn boli pri sebe nesmierne blízko, pričom jedna z nich sa na oblohe javí jasnejšie. To mohlo vyvolať efekt hviezdy s dlhým žiariacim chvostom.

Naposledy sa to stalo v 17. storočí

„Jupiter má obežnú dobu okolo Slnka takmer 12 rokov, Saturnu trvá jeden obeh dokonca 30 rokov, teda v priebehu nášho ‚pozemského‘ roka sa tieto planéty vzhľadom na Slnko nepohnú o nejaký veľký úsek svojej dráhy. Z pohľadu Zeme sa dajú veľmi dobre pozorovať prakticky každý rok. Ale ešte musí nastať priaznivá okolnosť aj na to, aby sa k sebe priblížili navzájom, čo sa z pohľadu Zeme stáva približne raz za 20 rokov,“

vysvetľuje Tóth.

Tohtoročné priblíženie je mimoriadne tesné. Naposledy nastalo 16. júla 1623 a opäť by sa malo zopakovať až 15. marca 2080. Jupiter bol viditeľný ako jasný objekt na nočnej resp. večernej oblohe počas celého roka 2020.

Počasie na pozorovanie

Ešte 14. júla 2020 sa ocitol v opozícii voči Slnku a v tomto čase aj dosiahol maximálnu jasnosť – 2,6 mag. Ide o štvrtý najjasnejší objekt na oblohe po Slnku, Mesiaci a Venuši. Momentálne žiari o čosi slabšie, no jeho zdanlivá veľkosť je ešte stále mínus 1,8 mag.

Po celý rok tiež Jupiter sprevádzala na oblohe o čosi menej jasná, no dobre viditeľná planéta Saturn. Aj v týchto dňoch pred konjunkciou sa dajú obe planéty vidieť blízko pri sebe. Ich pozorovanie však komplikuje oblačné a inverzné počasie. Podľa predpovede bude panovať aj 21. decembra, čo môže ohroziť pozorovanie nezvyčajného úkazu predovšetkým v nížinách – vo vyšších polohách je šanca, že obloha bude jasná. 

Ide o estetický zážitok

Astronóm Juraj Tóth dodáva:

 „Vzhľadom na to, že sa priblíženia oboch planét pravidelne opakujú, môžeme sa nádejať, že Jupiter so Saturnom ešte môžeme zbadať v konjunkcii – aj keď nie tak tesne ako v roku 2080. Zhruba o 20 rokov by mali byť opäť blízko seba.“

Podľa jeho slov konjunkcia z vedeckého hľadiska nie je mimoriadne dôležitým javom, ide skôr o estetický zážitok.

 „Jedinou praktickou výhodou je fakt, že ak by napríklad niekto chcel ďalekohľadom skúmať obe planéty naraz, tak ich bude mať spolu v jednom zornom poli. Teda uvidí ich mesiace, atmosféru, štruktúru oblačnosti,“

upozorňuje Tóth.

Aj pri tohtoročnej konjunkcii by mali byť už cez slabší ďalekohľad dobre pozorovateľné Jupiterove mesiace Io, Europa, Ganymedes a Callisto a tiež mesiace Saturna Titan, Rhea, Thetys a Dione.

Atraktívna je aj stretnutie Venuše a Jupitera

Z pohľadu pozorovateľa sú potom atraktívnejšie stretnutia dvoch najjasnejších planét, Venuše a Jupitera. Venuša obehne okolo Slnka raz za 225 dní. Ako mimoriadne jasný objekt so zdanlivou hviezdnou veľkosťou okolo – 4,4 mag býva viditeľná buď ako Večernica na večernej oblohe, alebo ráno ako Zornička pred východom slnka.

Pravdepodobnosť, že sa dostane do blízkosti takmer rovnako jasného Jupitera, je teda pomerne veľká. Konjunkcie oboch telies nastali v posledných piatich rokoch napríklad 1. júla 2015, 25. októbra 2015, 27. augusta 2016, 13. novembra 2017, 22. januára 2019, 24. novembra 2019.

Ku konjunkciám planét dochádza pravidelne, pretože ich obežné dráhy ležia v blízkosti roviny ekliptiky (Slnečnej sústavy). Keďže však sklony ich dráh majú predsa len mierne odchýlky, k zákrytom planét dochádza oveľa zriedkavejšie.

A čo o betlehemskej hviezde rozpráva astronóm Roman Švihorík: