V BDNR sa pripravuje premiéra hry Krásna Helena? pre dospelých a hry Kamil pre deti

KULTÚRA
0 /

Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici pripravuje v júni 2023 premiéry dvoch titulov, určených deťom aj dospelým. V réžii Mariána Pecka účinkujú Mária Šamajová / Matúš Hollý. Na piatok 9. júna je naplánovaná premiéra hry KRÁSNA HELENA? pre mladých ľudí a dospelých. Divákom od 4 rokov je určená hra poľskej autorky Marty Guśniowskej KAMIL, ktorej premiéru si môžu diváci pozrieť v nedeľu 18. júna.

KRÁSNA HELENA?

Fakty a mýty o kráse, láske a sexe pohľadom dnešných žien. Majú to krásne ženy v živote ľahšie? Je ženská krása dosiahnuteľná pomocou tvrdej práce, sebadisciplíny a zákrokov? Sú naše telá, naozaj naše, alebo patria tým, ktorí im dajú „lajk“ a komentár?

Viaceré generácie žien sa prostredníctvom vlastných príbehov snažia zadefinovať svoj postoj ku kráse, k tomu ako ovplyvňuje ich život, vzťahy, sex aj osobné naplnenie. KRÁSNA HELENA? je druhý titul projektu Flexxila*, v ktorom sa v generačnej výpovedi autorského a režijného tandemu Michaela Zakuťanská a Zoja Zupková venujeme téme Heleny Trójskej.

BDNR teší, že  obidve autorky prijali ponuku na spoluprácu, text totiž vznikol na objednávku divadla. Téma ženskej krásy je stále aktuálna, veľmi protirečivá a náročná na uchopenie. Prečo a komu slúži mýtus krásy? A ako to vnímajú ženy? Aj o tom je táto inscenácia so silnou generačnou výpoveďou.

*Flexxila je umelecké a intelektuálne voľné združenie, ktoré sa venuje klasickým mýtom a dekonštrukcii mýtov.

 Premiéra: 9. júna 2023 o 19:00 hod.

Pre mladých ľudí a dospelých.

Autorka: Michaela Zakuťanská

Réžia, výprava: Zoja Zupková a.h.

Dramaturgia: Iveta Škripková

Hudba: Anton Jaro ml. a.h.

Pohybová spolupráca: Libuša Bachratá a.h.

Výroba: ateliéry BDNR pod vedením Kataríny Mažáryovej

Hrajú: Alena Sušilová a.h., Marianna Mackurová, Marianna Ďuranová, Ľubica Pradidová

Mužské hlasy: Matúš Hollý

Na vzniku Krásnej Heleny? sa podieľajú výnimočné osobnosti

MICHAELA ZAKUŤANSKÁ

Absolvovala štúdium divadelnej dramaturgie na VŠMU v Bratislave. V roku 2013 založila spolu s režisérkou Júliou Rázusovou Prešovské národné divadlo (PND). Jej hry a dramatizácie slovenskej i svetovej literárnej klasiky boli uvedené na Slovensku (Štúdio 12 v Bratislave, Divadle A. Duchnoviča v Prešove, Mestské divadlo Žilina, Bratislavské bábkové divadlo, Tabačka, PND), ale aj v zahraničí (Cooltour Ostrava,Váci Dunakanyar Színház, Maďarsko a Teatr im. Stefana Jaracza Olsztyn, Poľsko).

V roku 2017 jej vyšla debutová zbierka hier Prešovská trilógia. Autorsky tiež spolupracuje so Slovenským rozhlasom RTVS a je scenáristkou internetového seriálu Kavej.Hry: Sám sebe sám, Brave new life, Jahodové polia, Single  radicals, Kindervajco, Good place to die, Deň, keď zomrel Gott, Cesta hrdinov, Jahodové polia, Dospelosť. BDNR uvádza jej autorskú tvorbu po prvý raz.

Michaela Zakuťanská je považovaná za autorku s originálnym štýlom a nekompromisným, no humorne ladeným pohľadom na súčasný svet v spoločenských súvislostiach. Patrí medzi najvýraznejších a najhranejších súčasných slovenských dramatikov.

Michaela Zakuťanská

Michaela Zakuťanská

Otázka pre Michaelu Zakuťanskú: Text Krásnej Heleny? vznikol na objednávku divadla. Bol tento impulz, návrat k starým antickým mýtom a pohľad naň súčasnými očami, pre Vás niečím osobitým?

„Takýto návrat v sebe vždy nesie niečo osobité. Snažila som sa hľadať paralely so súčasnosťou, pozerať sa na svet zároveň očami antického človeka a človeka dnešného a skúmať, v čom sa tieto pohľady zhodujú a v čom sa líšia. V mýte o krásnej Helene som sa venovala najmä banálnosti ľudských rozhodnutí postavených na kráse, ako jednej z prvých hodnôt hodnotového rebríčka hrdinov, kde ide o krásu spojenú najmä s príťažlivosťou a sexuálnou atraktivitou, čo vedie k nie najšťastnejším životným rozhodnutiam a osobnému nešťastiu a nespokojnosti. Iný obraz krásy v tomto mýte akoby ani neexistoval.“

(Celý rozhovor s autorkou Michaelou Zakuťanskou si môžete prečítať vo Zvestiach divadla marec / apríl / máj 2023)

ZOJA ZUPKOVÁ

Vyštudovala scénografiu (2006) a tiež réžiu a dramaturgiu (2009) na KBT VŠMU, kde aktuálne pracuje v rámci výskumu a výuky. V roku 2008 absolvovala aj stáž na KALD DAMU v Prahe.

Ako scénografka či režisérka hosťovala v slovenských, českých a poľských, činoherných aj bábkových  divadlách: Prešovské národné divadlo (Dospelosť, Jahodové polia, Cesta hrdinov, Kindervajco)  Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove (Nescudzoložíš, Havaj), Štátne divadlo Košice (Amazónia ai.), Mestské divadlo Žilina (Jánošík 007), Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre (Absolvent, Solitaire.sk a i.), Bábkové divadlo Žilina (Tourminátor alebo tour de Paris, Ryba Rohatá alebo toto nie je ryba), Teatr na Woli vo Varšave (Madame), Teatr Lalka vo Varšave (Dášenka),  Wrocławski Teatr Lalek (Pacan), Divadlo Bolka Polívky v Brne (Rouen 44).

Je aj spoluautorkou samostatných výstav a filmu Pneumatrix. Jej posledným projektom je cyklus rozprávok TO SÚ VECI! pre RTVS (2021). V BDNR sa predstaví po prvý raz.

Zoja Zupková vo svojej tvorbe experimentuje so vzťahom subjektu a objektu v priestore a pohybe, s prelínaním reality, surreality a absurdity. Pracuje s významovosťou kompozície, pohybu, farieb, zvukov či podstatou použitého materiálu.

Zoja Zupková

Zoja Zupková

Otázka pre Zoju Zupkovú: Pri inscenovaní hry Krásna Helena? ste otvorili tému Zlatého rezu. Prečo práve Zlatý rez?

„Podľa mnohých bádaní siahajúcich až do staroveku je zlatý rez alebo golden ratio akýmsi (nekonečne sa opakujúcim) algoritmom nachádzajúcim sa v každom, ľudskému oku lahodiacom, útvare organickej či anorganickej prírody. Reprezentuje  ideálny pomer proporcií, ktorý si všeobecne spájame s krásou a harmóniou a je možné ho vypočítať podľa jednoduchého matematického vzorca. Tento „kód“ sa v priebehu histórie ľudstva využíva nielen v architektúre, maliarstve, sochárstve, grafike, priemyselnom dizajne, textilnom, potravinárskom či kozmetickom priemysle, ale v súčasnosti už aj v estetickej medicíne. Na jednej strane je tvorba človeka inšpirovaná prírodou na strane druhej príroda človekom „opravovaná“ (paradoxne však podľa pravidiel prírody). A práve tu vystupuje z hľadiska témy našej inscenácie do popredia otázka, či má byť fyzická krása predmetom úporného snaženia a umelých úprav, alebo ju máme prirodzene zakódovanú už v našom DNA a jednoducho je…“

(Celý rozhovor s režisérkou Zojou Zupkovou si môžete prečítať vo Zvestiach divadla, marec/ apríl / máj 2023.)

Libuša Bachratá

Libuša Bachratá

LIBUŠA BACHRATÁ

Choreografka ukončila doktorandské štúdium na Katedre tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení. Ako pedagogička ľudového tanca pôsobí v SĽUK-u, externe na VŠMU. Je pedagogičkou a choreografkou flamenca a rómskeho tanca. Koncertuje s flamencovým triom Tocalo, spolupracuje s andalúzskymi umelcami Juanom Cardénasom (spev) a Vallem Monjem (gitara) či s Lucíou Ruibal z Cádizu (tanec).

Ako choreografka spolupracuje s mnohými slovenskými divadlami a režisérmi, s Tanečnou skupinou Partia a Divadlom NUDE, kde pôsobí ako autorka, choreografka a performerka. V BDNR hosťuje po prvý raz.

ANTON JARO ml.

Hudobník absolvoval bratislavské Štátne konzervatórium v triede Mgr. Rastislava Sokola (1993-1999), v štúdiu pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Prof. Radoslava Šašinu (1999-2009), ktoré ukončil doktorátom. Ako kontrabasista sa zúčastnil na mnohých prestížnych interpretačných kurzoch a súťažiach. Skladbu začal študovať v roku 2010 u prof. Jevgenija Iršaia.

Ako účastník letných skladateľských kurzov v Ostrave (2013) sa stretol na súkromných hodinách a seminároch so skladateľmi Bernhard Lang, Carola Bauckholt, Christian Wolff, Petr Kotík, Philip Glass, Michael Riessman, Peter Ablinger a iní. Ako interpret a skladateľ nepochybne patrí medzi propagátorov súčasnej hudby ako na Slovensku tak aj v zahraničí, avšak je milovníkom aj hudby „starých majstrov“ či džezu. V BDNR sa predstavuje po prvýkrát.

Inscenáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Uskutočňuje sa finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Zdroj: Ivana Urbanová , Foto: BDNR a ilustračné