Banskobystrické Múzeum SNP si  v utorok 18. septembra 2018 o 10:00 hod. tryznou v areáli Pamätníka SNP pripomenie obete holokaustu a rasového násilia. Bude to zároveň výzva k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie.

Program utorkovej tryzny v areáli Pamätníka SNP

Židovská náboženská obec Banská Bystrica, Múzeum SNP a  Ministerstvo financií Slovenskej republiky pozývajú Bystričanov v utorok 18. septembra 2018 na tryznu s týmto programom :

10:00 Záhrada Chavivy Reik 
Odhalenie 1. etapy tvorby pamätných tabúľ obetiam holokaustu z Banskej Bystrice a okolia
Duchovné slovo – rabín Misha Kapustin
Hudobný hosť – Jana Orlická

11:00 Kinosála Múzea SNP
Prednášky historikov Múzea SNP – PhDr. Stanislav Mičev, PhD., Mgr. Lucia Sotáková, PhD.
Premietnutie filmu „Vagón“

„Našou povinnosťou je hovoriť o holokauste  a pripomínať ho najmä mladým ľuďom, aby sa na to nezabudlo a už nikdy neopakovalo. Ľudská pamäť je zvláštna, potláča to zlé a pamätá si len to dobré. Ešte i dnes je mnoho ľudí, ktorí hovoria, že za Slovenského štátu sa ľudia nemali až tak zle. No ale čo tých 70.000 transportovaných? Tí sa tak dobre určite nemali,“

hovorí generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.

„Je dôležité, aby sme citlivo vnímali odkaz, ktorý nám holokaust zanechal. Musíme byť ostražití voči akýmkoľvek prejavom násilia, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Ďakujem vedeniu Múzea SNP, že sa v našom meste odkaz hrôz vojny nahlas pripomína,“

dodáva primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko.

Holokaust na Slovensku

Do histórie Slovenska sa neslávne zapísal 9. september v roku 1941 a to schválením tzv. Židovského kódexu. Išlo o vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré ich nekompromisne pripravilo nielen o základné občianske a ľudské práva, ale aj o majetok. Väčšina Židov tak bola odkázaná na pomoc od štátu, ktorý následne ich situáciu „riešil“ deportáciami.

Ľudácky režim sa snažil zbaviť Židov a tým aj sociálneho problému, ktorý sám vytvoril. K definitívnemu rozhodnutiu o deportáciách Židov zo Slovenska na územie okupované Nemeckom prišlo na začiatku roku 1942. Prvý transport 1 000 židovských žien vypravili z Popradu 25. marca 1942, v polovici apríla začali Slovensko opúšťať transporty, v ktorých už deportovali celé rodiny. Posledný transport odišiel 20. októbra 1942.

Nemecko súhlasilo s deportáciou slovenských Židov pod podmienkou, že slovenská vláda zaplatí za každého deportovaného poplatok vo výške 500 ríšskych mariek, čo sa aj stalo. Väčšina z celkového počtu 57 transportov smerovala do Lublinskej oblasti, 19 transportov do tábora v Osvienčime.

Celkovo bolo zo Slovenska v roku 1942 deportovaných takmer 58 tisíc Židov a túto vlnu deportácií prežilo iba niekoľko sto ľudí. Druhá vlna transportov bola v čase nemeckej okupácie Slovenska v réžii okupantov a týkala sa zhruba 13 tisíc ľudí.

Holokaust banskobystrických Židov

Mnohí občania Banskej Bystrice židovského pôvodu skončili vo vyhladzovacích táboroch nemeckej Tretej ríše, žiaľ aj za pomoci vtedajších orgánov vojnového Slovenského štátu.

Prvý transport mladých žien a dievčat zo Slovenska do koncentračného tábora Osvienčim odišiel  25. marca 1942 z popradskej stanice. Pohľad do histórie mesta pod Urpínom hovorí, že podobný osud postihol aj banskobystrických Židov.

Pred rokom 1942 žilo v Banskej Bystrici 1.327 Židov. Ich odsun z mesta pod Urpínom a blízkeho okolia sa začal 24. marca 1942. Miestni gardisti a žandári odvliekli asi 80 mladých mužov do zberného tábora v Žiline a 27. marca ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline v obsadenom Poľsku.

Dievčatá a mladé ženy sústredili 30. marca 1942 v židovskej škole, 83 dievčat odvliekli do zberného tábora v Poprade a 3. apríla 1942 ich deportovali do tábora smrti v Osvienčime. Asi 27 dievčatám a 15 mužom sa podarilo ukryť. Časť z nich prešla ilegálne do Maďarska.

Deportácie celých rodín sa začali koncom apríla 1942. V Banskej Bystrici sústredili niekoľko desiatok židovských rodín, najmä z okolia. Odvliekli ich do zberného tábora v Žiline a odtiaľ ich deportovali 29. apríla do Osvienčimu, kde bola väčšina z nich krátko po príchode zavraždená.

Majdanek, Sobibor, Osvienčím

Veľké zatýkanie Židov prebiehalo v Banskej Bystrici a na jej okolí 6. a 7. júna 1942. V týchto dňoch sústredili gardisti a žandári v židovskej škole stovky Židov z celého okresu a nasledujúci deň 9. júna ich zaradili do transportu, ktorý bol vypravený zo Zvolena do lublinskej oblasti vo východnom Poľsku. Práceschopných mužov deportovali do koncentračného tábora Majdanek, ženy, deti a starcov do tábora smrti Sobibor, kde ich zavraždili.

Ďalšia skupina Židov z okresu Banská Bystrica bola odvlečená 12. júna 1942 cez Žilinu do lublinskej oblasti a 31. júla 1942 niekoľko desiatok Židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Posledné skupiny Židov, ktorým odňali výnimky, boli odvlečené do tábora v Žiline v priebehu augusta 1942. Väčšina z nich bola deportovaná v septembri do Osvienčimu a tam usmrtená.

Z územia dnešného Slovenska odvliekli do tohto koncentračného tábora celkom 65.692 osôb. Podľa údajov repatriačných úradov sa po oslobodení likvidačného tábora Osvienčim 27.januára 1945 Červenou armádou vrátilo len 348 osôb…

Z Banskej Bystrice odvliekli takmer 60 percent Židov 

V roku 1942 bolo z Banskej Bystrice deportovaných 56 % židovského obyvateľstva a z celého okresu približne 60 %. Banská Bystrica sa zaradila k mestám s najnižšou kvótou deportovaných na Slovensku. Hnuteľný majetok odvlečených Židov prešiel pod správu miestneho daňového úradu a bol rozpredaný na verejných dražbách.

Zaobchádzanie so Židmi počas sústreďovania a zaraďovania do transportov sa stretlo u časti obyvateľov mesta s nevôľou. Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 bolo v banskobystrickom okrese 609 držiteľov výnimky. V samotnom meste evidovali okolo 400 židovských obyvateľov chránených výnimkami, medzi nimi 33 tzv. prezidentskou výnimkou.

Začiatkom roku 1944 registrovali v okrese 526 Židov chránených výnimkami, niekoľkí sa ukrývali v meste a na okolí. V máji 1944 sa zvýšil počet Židov o desiatky rodín vypovedaných z východného Slovenska a počas deportácií maďarských Židov aj o utečencov z Maďarska.

Slovenské národné povstanie 

Po vypuknutí SNP sa Banská Bystrica stala útočiskom pre tisícky Židov z rôznych častí Slovenska. V meste sa obnovila činnosť židovských krúžkov a spolkov. Židovská komunita a židovské charitatívne spolky pomáhali utečencom. Viacero Židov z Banskej Bystrice vstúpilo počas SNP do povstaleckej armády a partizánskych jednotiek. Mnohí z nich padli v bojoch.

V septembri 1944 pristála v Banskej Bystrici štvorčlenná skupina parašutistov z Palestíny vedená Chavivou Reik, odchovankyňou miestnej pobočky hnutia Hašomer Hacair. Chaviva Reik zintenzívnila sociálnu činnosť medzi utečencami a organizovala židovskú mládež na boj proti postupujúcemu nemeckému vojsku.

Ona a jej traja spolubojovníci boli po potlačení SNP zavraždení pri Kremničke a pochovaní v masovom hrobe. Vlani v areáli Múzea SNP Bystričania pomenovali po svojej hrdinskej čestnej občianke romantickú záhradu a odhalili jej pamätník, ktorého autorom je akademický sochár Péter Gáspár.

Koncom októbra 1944 pred obsadením mesta nacistami opustili Židia Banskú Bystricu a uchýlili sa do okolitých obcí a hôr. Krátko potom však časť z nich nemecká bezpečnostná služba a slovenskí gardisti zaistili, mučili, zavraždili a pochovali v masových hroboch.

Mnoho Židov sa ukrylo v odľahlých obciach, lesoch, v bunkroch a prežilo za pomoci miestneho obyvateľstva. Viac ako sto slovenským obyvateľom Banskej Bystrice a okolia udelila izraelská vláda za záchranu Židov titul Spravodlivý medzi národmi.

Po vojne sa iba malá časť Židov vrátila…

Po oslobodení mesta 25.marca 1945 sa do Banskej Bystrice vrátili stovky preživších. Len malá časť z nich boli pôvodnými obyvateľmi mesta. V prvých povojnových mesiacoch odhalili na okolí Banskej Bystrice viacero masových hrobov.

V najväčšom z nich pri obci Kremnička sa našlo 747 obetí, väčšinou Židov. Židovská komunita zásluhou rabína Dr. Arona Schönfelda, ktorý sa zachránil za pomoci slovenských spoluobčanov, potom obnovila svoju činnosť.

História nášho mesta  má  pozitívne i negatívne stránky. Nemali by sme na ne zabúdať a pripomínať si ich  pre pamäť budúcich generácií, je to poučné. Nezaškodí občas navštíviť banskobystrické Múzeum SNP…