Spisovateľka Irena Brežná v Banskej Bystrici

KULTÚRA
0 /

Ako sme už informovali, od októbra 2018 do februára 2019 navštívia Banskú Bystricu viacerí známi slovenskí autori a autorky. Diskusie s nimi nebudú ohraničené len priestormi kultúrnych centier či kníhkupectiev, ale vďaka projektu Bašta útočí: Slovenská literatúra 1.0 predstavia autori svoju tvorbu aj na pôde fakúlt Univerzity Mateja Bela či na Akadémii umení.

Irena Brežná

V pondelok 29. októbra 2018 príde do Banskej Bystrice diskutovať známa slovensko – švajčiarska publicistka Irena Brežná, ktorá nedávno vydala vo vydavateľstve Aspekt nový súbor esejí a reportáží „Postrehy emigrantky“.

S Irenou Brežnou sa môžete stretnúť, porozprávať a vypočuť si v jej podaní čítanie z najnovšej knihy v kníhkupectve Artforum na Hornej Striebornej o 15:00 hodine. Besedu moderuje Nadežda Zemaníková.

Irena Brežná píše prevažne po nemecky, za svoje publicistické a literárne texty dostala viacero ocenení – napr. za publicistiku prestížnu nemeckú Cenu Theodora Wolffa (2002) a dvakrát cenu nemeckého feministického časopisu EMMA, za román Die undankbare Fremde (Galiani 2012) zasa Švajčiarsku literárnu cenu, slovenský preklad tohto románu Nevďačná cudzin(k)a (ASPEKT 2014) bol vo finálovej desiatke ceny Anasoft litera a získal Cenu Dominika Tatarku.

Postrehy emigrantky (Aspekt, 2018) sú šiestou knihou Ireny Brežnej v slovenčine. Obsahuje viac ako dvadsať esejí, próz a reportáží z rokov 1981 až 2017 s rozmanitými  témami a úvahami o (sveto)občianskom využívaní moci, o strachu z inakosti, o lžiach a ideáloch, o odstupe a blízkosti, o spolužití či jednoducho o jedinečnosti života v Československu, Rusku, Guinei, Čečensku, Švajčiarsku, na Slovensku…

irena brezna4

Ukážky z knihy Postrehy emigrantky

Môj okupant

„Zatiaľ čo sa jeho jednotka blížila po moste k slovenskej metropole, neohrozene čakal, že kontrarevolucionári vyhodia konvoj do vzduchu a predstavoval si, ako sa zachráni skokom do Dunaja. Lenže noc bola tichá. Keď vnikli do tmavých ulíc, túžil po tom, aby mohol bojovať proti podlým kontrášom. Z okien sa však vykláňali len rozospatí ľudia, ktorí sa ich v slovanskom jazyku pýtali, kto, preboha, sú. „Červená armáda,“ odpovedali hrdo, ale ľudia vytrhnutí zo spánku im to nechceli veriť.“

Postrehy emigrantky

Krstný otec Ďalekého východu

„Tu je počiatok ľudstva. Muž je ešte lovec, trofeje si nosí pri sebe: čiernu koženú bundu – import zo susednej Číny, balíček amerických cigariet a ojazdené japonské auto, ktoré ukoristil vo vladivostockom prístave. Život je krátky a rýchly. Tajgu si medzi sebou delia rivalizujúce patriarchálne kmene. Cez noc sa dá zbohatnúť alebo byť nájdený ako zuhoľnatená mŕtvola.

Počiatok ľudstva je vážny, bez písma, humor ešte neexistuje, dvojzmyselnosť by mohla byť životunebezpečná, myslenie sa zaobíde bez prikrášľovania, sebakritika je neodpustiteľná slabosť. Ešte sme v lese, kmeň sa cíti neustále ohrozený. Tu vládne ríša svetla a ríša tmy, my a tí druhí, dobro a zlo, moc podsvetia a moc úradov. Kto je mafia? My nie sme mafia, to tí druhí, my sme spravodliví, dobrotivý Boh nám pomáha.“

Diskusia s Irenou Brežnou sa uskutoční v rámci projektu Bašta útočí: Slovenská literatúra 1.0, ktorý realizuje Literárna bašta (Laputa, o.z.). Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň jeho hlavným partnerom.

Zdroj: Literárna bašta, Foto: ilustračné