Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici pozýva na filmový večer a osobné stretnutie s režisérom Ladislavom Kabošom, Ten v minulosti natočil dokument „Ladislav E. Hudec – Muž, ktorý zmenil Šanghaj“ a teraz filmovo spracoval ďalšieho skvelého architekta Hansa Broosa – rodáka z Veľkej Lomnice spod Tatier, ktorého životný osud zavial do ďalekej Brazílie, kde zanechal úchvatné architektonické diela (viď https://www.hansbroos.eu/).

Celovečerný kinematografický dokument s hranými sekvenciami Architekt drsnej poetiky sa premietne v Spoločenskej sále Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici 9. novembra  2022 o 16:30 hod. Po premietnutí filmu sa diskusia presunie do útulnej kaviarne Poetika, kde režisér Ladislav Kaboš zároveň predstaví svoju najnovšiu výtvarnú tvorbu – cyklus serigrafií s názvom Archetypy.

Ladislav Kaboš

Je režisér, scenárista, kameraman a výtvarník, Laureát Krištáľového krídla, ceny Igric, Ceny filmovej kritiky a ďalších významných cien z festivalov doma a v zahraničí.

Narodil  sa v Prešove. Vyštudoval kameru na pražskej FAMU pod vedením prof. Šmoka, Hanuša, Brousila a Kučeru. V roku 1992 založil v Prahe produkčnú spoločnosť Ladislav Kaboš – Media film, neskôr na Slovensku v roku 2005 MEDIA FILM, s.r.o. , kde vzniká väčšina jeho filmov.

Ladislav Kaboš

Jeho tvorbu je možné rozdeliť na dve línie, jedna sa venuje predovšetkým sociálnej tematike, príbehom ľudí v ťažkých životných podmienkach, druhá sa venuje umeniu – najmä hudbe a architektúre. Tvoria ju portréty umelcov, dokumentárne filmy priamo zamerané na hudobnú tematiku, filmové poémy a hudobné filmy z prostredia populárnej hudby.

Po absolvovaní štúdia na FAMU sa Ladislav Kaboš zaradil do skupiny tvorcov spolu s Ferom Feničom, Milanom Milom, Jánom Pirohom či Deziderom Ursínym, ktorá v roku 1978, vďaka zrušeniu interného nariadenia o zákaze režírovania filmov inými než internými režisérmi Štúdia krátkeho filmu, dostala možnosť debutovať v non-fiction tvorbe.

Situáciu v dokumentárnej tvorbe tohto obdobia charakterizuje návrat k dôrazu na človeka. Namiesto patetických fráz a výpočtu hrdinstiev sa v non-fiction produkcii do centra pozornosti dostávajú ľudia bez vyznamenaní, titulov a hrdinstiev. Postavami dokumentov sa stali ľudia bez vyznamenaní, titulov a hrdinstiev.

Režisér Kaboš

Tvorivou metódou sa opäť stáva reportáž, ktorá odstránila až manifestačnú slávnosť, ktorou sa niektoré non-fiction snímky 70. rokov vyznačovali. Mladí autori sa snažili zachytiť život v autentickej, surovej podobe. Stranícki ideológovia ich filmom dali nálepku „estetika škaredosti“.

V roku 1987 vznikol v réžii Ladislava Kaboša výnimočný projekt – videofilm Ateliér duše, historicky prvá slovenská hudobná videokazeta, prezentujúca rovnomenný album speváčky Mariky Gombitovej. Z voľného prepojenia jednotlivých piesní vzniklo nevšedné rozprávanie životného príbehu a pocitov popovej hviezdy, ktorej vzostup na vrchol kariéry prekazila tragická autonehoda a trvalé pripútanie na invalidný vozík.

V TV filme Jenom sen, natočenom pre Českú televíziu, sa v hlavnej úlohe predstavila Iveta Bartošová. Trojicu filmov z prostredia popmusic uzatvára videofilm Pravda víťazí, vytvorený k rovnomennému albumu skupiny Tublatanka. Vo filme sú zábery z koncertu v bratislavskom amfiteátri kombinované s montážou záberov z dobových archívov.

Ladislav E. Hudec

V roku 2008 a 2010 Ladislav Kaboš rozšíril svoj repertoár filmov o umení o dva filmy o architektúre – Moderná architektúra na Slovensku a film Zmenil tvár Šanghaja, portrét architekta Ladislava E. Hudeca, ktorý svojimi budovami významne ovplyvnil podobu Šanghaja ako „Paríža východu“.

Všetky moje deti(2013), Moje rómske deti (2014) a Kapela (2018) sú zamerané na problematiku Rómov v rómskych osadách na východnom Slovensku. Farby piesku(2015) zachytávajú dramatický životný príbeh slovenskej zdravotnej sestry v líbyjskej Misurate počas občianskej vojny.

Ladislav Kaboš v Šanghaji

Hans Broos

„Zabudlo sa, čo je najdôležitejšie na architektúre – hovoriť bez slov. Rozprávame sa cez rádio, cez telefón, na stretnutiach, ale toto všetko nie je postačujúce. Populácia je taká veľká, že nestačí slovom vychovávať ľudí.Masy musia byť vychovávané cez architektúru nie individuálne, budovami, ale predovšetkým urbanizmom.“ (Hans Broos)

Rodák zo slovenskej Veľkej Lomnice Hans Broos sa narodil v roku 1921 pod štítmi Vysokých Tatier. Jeho otec Ján Brósz (nemecky Hans Broos) bol stolárom. Po skončení evanjelického lýcea v Kežmarku študoval architektúru v Prahe (1940-1943) a po vojne v nemeckom Braunschweigu (1945- 1947).

Hans Broos

Po 2. svetovej vojne sa podieľal na obnove vojnou zničeného Nemecka.  Spolupracoval s významnými nemeckými architektmi: Fridrichom Kraemerom a Egonom Eiermannom.  Nechcel zostať v tieni slávneho Eiermanna, chcel sa osamostatniť, založiť si vlastnú architektonickú kanceláriu. Hľadal miesto na svete, kde by mohol realizovať svoje plány, svoje sny…

V roku 1953 odchádza do Brazílie, do krajiny, kde tvoril Oskar Niemeyer, Lucio Costa, Roberto Burle Marx a ďalší brazílski architekti a imigranti z Európy (Lina Bo Bardi), ktorých diela poznal celý svet…

Jeho architektonická kancelária v São Paule realizovala 140 projektov. Jeho tri stavby v São Paule (Kostol sv. Bonifáca, Kláštor Abadiade Santa Maria a Broosova rezidencia) sú zapísané do zoznamu chránených architektonických pamiatok mesta.

Kostol sv. Bonifáca v Sao Paulo

Hans Broos patrí medzi významných predstaviteľov modernej brazílskej architektúry štýlu brutalizmu. Brutalizmus priznáva pôvodné, autentické vlastnosti materiálu, znovu objavuje betón – materiál, ktorý vo svojich stavbách používali už starí Rimania…

Hans Broos vedel citlivo začleniť architektúru do prírodného prostredia. Jeho najbližším spolupracovníkom bol slávny Roberto Burle Marx – záhradný architekt, botanik, výtvarník. Spolu s Niemeyerom a Costom navrhli nové hlavné mesto – Brazíliu…

Roberto Burle Marx podnikal výpravy do Amazonského dažďového pralesa a bol prvým, kto bojoval za jeho uchovanie a ochranu. Broos sa s ním skamarátil, veľmi ho inšpiroval, pomáhal mu pri všetkých zásadných projektoch.

Kláštor Abadiade Santa Maria

Hans Broos na konci svojho života trpel Alzheimerovou chorobou. Tvorcom sa podarilo získať jeho unikátne denníky, do ktorých si niekoľko rokov pred smrťou rôznofarebnými ceruzami zapisoval pracovné povinnosti, filozofické úvahy a spomienky na svoje rodisko. Z posledných útržkov pamäti sa snažil poskladať príbeh rodiny Broosovcov spod Vysokých Tatier.

Film o Hansovi Broosovi už videli diváci na festivaloch v Holandsku, Severnej Amerike, Kanade, Bulharsku, Poľsku, v Českej republike a na Slovensku. Divákov zaujalo nielen jeho pozoruhodné dielo, ale aj jeho silný ľudský príbeh…