V piatok 24. januára 2020 o 18:00 hod. sa v Aule Beliana na Tajovského 40 v Banskej Bystrici koná benefičný galavečer na podporu detskej onkológie Svetielko nádeje „Pocta folklóru“.

Srdce Slovenska pomáha srdcom

„Pocta folklóru“  je dôstojnou  oslavou krásy folklóru. V jedinečnom  programe  s viac ako 190 účinkujúcimi prepojí slovenský folklór  s  jeho prienikmi do súčasného umenia.

Je to aj názov benefičného  galavečera, v ktorom sa predstavia folklórne súbory a hudobníci zo stredného Slovenska: UFS Mladosť,  FS Partizán, ŽSSk Trnki z Banskej Bystrice, FS Krtíšan z Veľkého Krtíša, FS Podpoľanec z Detvy, Ľudová hudba Pokošovci zo Šumiaca a sólisti  Monika Zapletalová, Andrej Babiar a Jozef Varga.

Programom sprevádza Peter Cítenyi, réžiu má Martin Urban. Záštitu nad galavečerom prevzala ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková. Výťažok z podujatia bude venovaný o. z. Svetielko nádeje.

Cena vstupenky je 8 €. Môžete si ich zaobstarať v predpredaji v Informačnom centre na Radnici alebo na www.ticketportal.sk. Predaj bude aj priamo na mieste konania, hodinu pred podujatím. Organizátorom je UFS Mladosť v spolupráci s Národným osvetovým centrom a UMB Banská Bystrica.

Svetielko nádeje

Predsedom OZ Svetielko nádeje je MUDr. Pavel Bician, primár detskej onkológie v Banskej Bystrici. Svetielko nádeje je občianske združenie zamerané na zlepšovanie a skvalitňovanie života detí a mladistvých s onkologickým alebo iným vážnym ochorením a ich rodín.

Okrem toho sa usiluje pozitívne vplývať na verejnosť, aby ostatní ľudia dokázali citlivo vnímať situáciu týchto detí a rodín a vytvárali pre nich prostredie porozumenia, prijatia a pomoci.

Víziou občianskeho združenia je, aby bola všetkým deťom a rodinám na Slovensku poskytnutá všetka a tá najlepšia pomoc a podpora, ktorú potrebujú pri zvládaní závažného najmä onkologického ochorenia dieťaťa. Zároveň sa snaží o to, aby bola zabezpečená potrebná prevencia a včasná diagnostika závažných ochorení detí a mladistvých na najvyššej medicínskej úrovni.

Svetielko nádeje sa usiluje napĺňať túto víziu  najmä v súčinnosti s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Banskej Bystrici a špeciálne s jej detským onkologickým oddelením. Svoje služby poskytuje deťom a rodinám zo spádovej oblasti nemocnice, teda najmä v oblasti Banskobystrického a Žilinského kraja.

Práve na pomoc Svetielku nádeje a malým onkologickým pacientom sa koná galavečer „Pocta folklóru“. Predstavme si účinkujúcich.

Práve na pomoc Svetielku nádeje a malým onkologickým pacientom sa koná galavečer „Pocta folklóru“. Predstavme si účinkujúcich.

Univerzitný folklórny súbor Mladosť

UFS Mladosť pôsobí ako reprezentačné teleso Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktoré v roku 2017 oslávilo 55. výročie svojho pôsobenia. Vďaka členom z rôznych regiónov Slovenska súbor  získava pestrosť, ktorá sa následne odzrkadľuje v jeho tvorivej činnosti a atmosfére.

Pod umeleckým vedením Martina Urbana  tvorba UFS Mladosť nezostáva len pri spracovaní pôvodného materiálu a osvojení si tanečného štýlu, ale  členovia súboru cítia potrebu posúvať  to tradičné na scéne ďalej, prezentovať svoj  individuálny pohľad.

 Akademické, neakademické, súťažné, či nesúťažné festivaly sú pre UFS Mladosť pravidelnými výzvami a motiváciou tvoriť ďalej. Reprezentačné teleso často ponúka svoj program aj v zahraničí napríklad v  Sicílii (2013), Mexiku (2014), na Borneu (2015), v Taiwane (2016) či na Filipínach a v Austrálii (2017).

Folklórny súbor Partizán

Bol založený v roku 1958 skupinou mladých nadšencov a obdivovateľov ľudového umenia, ktorí sa rozhodli mať spoločné záujmy a zachovať tradície predkov. Pomenovanie súboru, ktoré sa mu dostalo pri jeho prvej prezentácii, zvýrazňuje spojenie tradícií minulosti s históriou Slovenského národného povstania, v blízkosti centra, ktorého súbor pôsobí.

Zameriava sa na umelecké stvárňovanie hodnôt tradičnej ľudovej kultúry regiónov stredného Slovenska, najmä Horehronia, Podpoľania, Gemera , Liptova, Oravy  a Kysúc a vo svojom zájazdovom  programe má programové čísla aj z iných folklórnych regiónov Slovenska. Umeleckému majstrovstvu súboru tlieskali diváci v 263 mestách 24 krajín Európy, Ázie, Afriky a Ameriky.

Poslaním FS Partizán je od začiatku snaha byť dobrým reprezentantom slovenského ľudového umenia, mať svoj osobitný štýl a vlastnú tvár, zachovať čistotu folklórnych prejavov v ich samotnom umeleckom stvárnení. Spočiatku skromný kolektív sa postupne rozrástol na pomerne veľké spoločenstvo folkloristov a začlenil sa medzi popredné umelecké telesá v Slovenskej republike.

Ženská spevácka skupina Trnki

ŽSSk Trnki vznikla v roku 2004 a jej drvivú väčšinu tvoria rodáčky z Horehronia. Pôsobí pri Stredoslovenskom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici pod vedením Tatiany Salajovej.

Trnki spracovávajú a interpretujú hudobno-spevný materiál obcí s tradíciou viachlasného spevu, predovšetkým regiónu Horehronia, Gemera a Spiša so snahou zachovávať tradičné postupy pri tvorbe a vo vedení jednotlivých hlasov. Sú známe na mnohých folklórnych podujatiach po celom Slovensku a stihli opáčiť aj belgickú zem.

Spolupracujú s world music kapelou BANDA z Bratislavy. Spoločne vyprodukovali (nielen) dva populárne hity Nadeja (Jak nam tu počalo) a baladu Paše Janik Kone.
Sú nositeľkami Zvláštnej ceny medzinárodnej súťaže Grand prix Svetozára Stračinu za rok 2007 (cyklus piesni Do kolesa z Vernára) a s nahrávkou Svadobné piesne zo Šumiaca sa dostali do kategórie „najlepšia kolekcia nahrávok“, do prvej sedmičky celkového rebríčka a odniesli si Zvláštnu cenu za rok 2013.

Folklórny súbor Krtíšan

FS Krtíšan je dlhoročným kolektívnym členom občianskeho združenia Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho vo Veľkom Krtíši. Je to súbor, ktorý aj v amatérskych podmienkach dokáže podávať profesionálne výkony. Od roku 1982 je  choreografkou  a zároveň aj umeleckou vedúcou  Lýdia Takáčová.

K láske k tancu viedla aj svojich synov, ktorí v súbore pôsobia až dodnes.. Mgr. Filip Takáč má v súčasnosti v Krtíšane na starosti tvorbu choreografii a jeho brat Krtián je tanečným pedagógom.. Okrem vystúpení v okrese a po celom Slovensku, tlieskali Krtíšanu diváci aj v Maďarsku, Česku, Poľsku, Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Anglicku a všade nachádzali obdiv a uznanie.

Folklórny súbor v prvom rade uchováva tradície z Hontu a Novohradu, na území, ktorých sa okres rozkladá, ale nezanedbáva ani ostatné regióny, aby pripravil pútavý a zaujímavý program. V dnešnej dobe tancuje v súbore mnoho mladých tanečníkov.

Folklórny súbor Podpoľanec

FS Podpoľanec vznikol v roku 1975 pri SOU strojárskom v Detve. Jeho prvým vedúcim bol pán Dr. Koloman Gallo, učiteľ SOU. Spolu s ním sa na založení súboru podieľala Ružena Egyedová – Baráneková.

Z folklórneho krúžku vznikol súbor, ktorý mal pôvodne plniť funkciu prípravky už existujúceho FS Detva, no ambície a výsledky vtedajších členov súboru ho predurčili na samostatnú dráhu. V súbore sa vytvorila výrazná generácia tanečníkov, spevákov, inštrumentalistov a hudobníkov pod umeleckým vedením Jozefa Kulišiaka.

Počas svojej existencie súbor absolvoval okolo 800 vystúpení. Uskutočnil 45 zahraničných umeleckých zájazdov v 16 krajinách sveta. V súbore sa vystriedalo približne 400 členov. a základné charakterové črty súboru, ktoré ho sprevádzajú dodnes.

Ľudová hudba Pokošovci zo Šumiaca

Jedno staré cigánske príslovie hovorí: „Nehľaď na to, akú má človek kožu, ale pozeraj, aké má srdce.“  Muzikantská rodina Pokošovcov sa rokmi rozrástla. Jadro ľudovej hudby tvoril nebohý otec Eduard Pokoš, ktorý k hudbe viedol od malička aj svojich synov Eduarda prezývaného Chrušťov, ktorý od svojich šiestich rokov hrá na gitare, dva roky navštevoval ľudovú školu umenia v Čechách. Postupne sa naučil hrať aj na base, saxofóne a husliach.

Mladší Bartolomej bol roky kontrášom a ujal sa kontrabasu. Najmladší brat Janko hrá na akordeóne. Vďaka snahe obyvateľov Šumiaca a tiež vďaka aktivitám folklórneho súboru Šumiačan a iných folklórnych skupín, s ktorými Pokošovci často účinkujú, sú do dnešnej doby stále živé mnohé ľudové hudobné a tanečné prejavy.

S Eduardom Pokošom hrajú synovia Roman na base, Vlado na viole a Janko na akordeóne. Ľudová hudba Pokošovci má primáša Bertovho syna Mira, ktorý hrá na akordeóne, husliach a akustickej gitare, Stano na kontrabase, Rado na viole a Július Markus z Polomky hrá na akordeóne.