Viacerí z nás sa počas tejto vlečúcej sa pandemickej krízy a každodenného bombardovania mysle nekonečným radom informácií i dezinformácií o novom víruse dostávame do štádia, že napriek všetkému si dokážeme pozitívnym myslením oslobodiť svoje vedomie, prestávame mať strach z korona vírusu a pri dodržaní všetkých správnych hygienických zásad sa učíme s ním žiť, podobne ako s inými chorobami ľudstva.

Hirax

Na našom portáli sme sa rozhodli zverejňovať názory ľudí, ktorých myšlienky sa dnes ešte trochu vymykajú z celospoločenského klišé nastaveného  psychológiou korony, lebo dokázali prekonať strach z nej, zachovávajú si svoju zdravú myseľ a vnútornú integritu slobodného človeka.

Dnes vám predstavíme Hiraxa. Pavel „Hirax“ Baričák (1971) je slovenský prozaik, básnik, hudobník, cestovateľ a bloger. Na svojich nespočetných čítačkách prezentuje svoje básne, romány, rád vedie filozofické dišputy, rozpráva o svojich potulkách svetom a o pozitívnom myslení.

Hiraxova tvorba je rozmanitá ako on sám. Venuje sa písaniu románov: Raz aj v pekle vyjde slnko (2007), Kým nás  láska nerozdelí: Hľadania (2008), Kým nás  láska nerozdelí: Nachádzania (2009), Sekundu pred zbláznením (2009), Nauč ma umierať (2010), Príbeh muža (2011), 666 anjelov (2012), Plynutie (2013). Ako básnik sa predstavil zbierkami More srdca (2009), Nech je nebo všade (2010), V tichu (2011), Bytie a stony (2012), K svetlu (2013) a Povedz iba slovo (2014).

Motivačná literatúra z jeho pera je jednou z najvyhľadávanejších a najčítanejších – Šlabikár šťastia 1 (2012), Šlabikár šťastia 2 (2014) a Šlabikár šťastia 3 (2015).

Svoje cestovanie a fotografovanie zaznamenal v publikáciách: Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života (2009), Nový Zéland/New Zealand (2010), Etiópia – Vysoká škola neočakávania (2011), Ekvádor – Koľko podôb má láska (2013). Založil vydavateľstvo HladoHlas, v ktorom vydáva nielen svoju tvorbu.

Blog

Zo súčasnej  tvorby Pavla „Hiraxa“ Baričáka sme vybrali jeho aktuálny blog o korona víruse, ktorý prerozprával prostredníctvom videa. Možno vám to pomôže pozrieť sa na svet korona vírusu okolo nás ľudskými očami a trochu pookrejete.

(celý blog nájdete na https://www.pavelhiraxbaricak.sk/prij…)

„Nasledovnými vetami mnohých nepoteším, ale niet inej cesty, len zmeniť spôsob zmýšľania ku korona vírusu. Aj ja sám som prešiel od „to sa nás netýka, to je len v Číne“ (december, január), „robia zbytočný poplach“ (február), „stop – treba to brať vážne, zastaviť cestovanie, začať nosiť rúška“ (začiatok marca), „sLOVEnsko začalo s opatreniami skoro, zasiahne to 5 až 50 tisíc Slovákov, potom všetko ustane a bude dobre“ (ešte pár dní dozadu), až kým som sa dopracoval k novému pohľadu na tento vírus: „Je tu, bude tu, treba ho prijať, aj ho raz asi dostanem, no prejdem i touto skúškou.“

Korona vírus tu s nami, ľudstvom, už bude podobne ako každé nové jarné či zimné vydanie chrípky. Je to pravdepodobne mutujúce vírusové ochorenie, ktoré sa nedá zahubiť. Nepamätám si rok, kedy by v spoločnosti nekolovali vety: „Je veľa chorých, zasa je chrípkové obdobie.“ Alebo inak – poznáte niekoho, kto by za svoj život ešte nedostal chrípku?

Rovnako tak dobre vieme, že ani očkovanie proti chrípke nie je stopercentné, čo je dôkazom, že aj vírus chce prežiť a mení svoju výzbroj. Takže som v sebe prepol pohľad z postoja: „Verím, že ma vírus minie, Boh s nami ako Slovákmi, nech nás nie je veľa nakazených a tí postihnutí nech prežijú, treba len vydržať, byť občiansky zodpovedný a všetko bude ok“ na: „Raz ho pravdepodobne budem mať aj ja… možno túto jar, možno až na jeseň či o rok, no dovtedy budem na sebe zodpovedne pracovať.“