V pondelok bola na Námestí SNP 14 slávnostne odhalená pamätná tabuľa hudobnému skladateľovi, zberateľovi ľudových piesní a editorovi ich nahrávok, autorovi orchestrálnych diel, filmovej i scénickej hudby – Svetozárovi Stračinovi.

Odhalenie pamätnej tabule v Banskej Bystrici

Banskobystrický primátor Ján Nosko k odhaleniu pamätnej tabule Svetozárovi Stračinovi uviedol:

„Dnešný počin je dôkazom, že nezabúdame na významné osobnosti, ktorých život sa spája s naším mestom. Veríme, že tabuľa bude obyvateľom i návštevníkom pripomínať úzke prepojenie Svetozára Stračinu s Banskou Bystricou a súčasne sa stane zaujímavým zdrojom poznania koloritu mesta pod Urpínom.“

Dlhoročný poslanec mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici a známy psychiater Ludvík Nábělek k tomu so zadosťučinením dodal:

„Hudobná tvorba Svetozára Stračinu, na jednej strane monumentálna, na druhej hlboko intímna, pre mňa predstavuje trvalý zdroj národnej hrdosti a povedomia. V dnešných „globalizovaných“ časoch, ktoré cielene potláčajú všetky prejavy národného cítenia, vnímam odhalenie pamätnej tabule majstrovi Stračinovi ako zázračný balzam na dušu, ktorý som si nemohol nechať ujsť.“

Svetozár Stračina 

Hudobný skladateľ  Svetozár Stračina sa narodil 3. decembra 1940 v Martine. Svoje detstvo prežil v Banskej Bystrici, kde od svojich štyroch rokov hrával na harmonike a od desiatich sa učil hrať na klavíri v banskobystrickej hudobnej škole. Na Konzervatóriu v Bratislave  študoval odbor hudobnej vedy, bol študentom Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK).

Počas celého svojho života pracoval ako umelec v slobodnom povolaní.  Zbieral, nahrával a študoval ľudovú hudbu z rozličných regiónov Slovenska. Pre folklórne súbory vytvoril množstvo kompozícií. Pre divadlo, film a televíziu úspešne tvoril scénickú a filmovú  hudbu. Podpísal sa pod zvučku Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a má veľký podiel na zdokumentovaní ľudovej hudobnej kultúry.

Editoval nahrávky autentického folklóru, pre rozhlas v Banskej Bystrici vytváral originálne skladby, spolupracoval na programovej organizácii folklórnych festivalov, bol členom porôt mnohých významných súťaží. Stál pri zrode Spolku hudobného folklóru pôsobiaceho ako súčasť Slovenskej hudobnej únie, pôsobil ako člen Výboru SOZA.

Inšpiráciou a zdrojom nápadov boli Stračinovi aj stretnutia s osobnosťami folklórneho hnutia. Bol spoluorganizátor folklórnych festivalov v Detve a Východnej. Spolu s inými slovenskými hudobnými skladateľmi, patrí rodák z Martina k hudobnej histórii súborov SĽUK a Lúčnica.

Svetozár Stračina v rozhlasovom štúdiu

Prvé stretnutia s Lúčnicou a profesorom Štefanom Nosáľom v rokoch 1960–1961 boli pre jeho tvorbu zlomové a určujúce. Neúnavne a systematicky spolupracoval na oživení folklórneho hnutia na Slovensku, tradičnú slovenskú ľudovú hudbu pozdvihol na najvyššiu umeleckú úroveň.

Významný skladateľ a folklorista Svetozár Stračina zomrel 26. februára 1996 v Bratislave vo veku 55 rokov. Pochovaný je, podľa svojho želania, na banskobystrickom rímskokatolíckom cintoríne.

Svetozár Stračina

Na jeho počesť je v našom meste pomenovaná aj Ulica Svetozára Stračinu.

V januári 2011 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. V roku 2019 natočil o Stračinovi režisér, scenárista a kameraman Pavol Barabáš film, ktorý je spojením množstva archívnych záberov a rozhovorov s ľuďmi, čo ho poznali či už osobne alebo prostredníctvom jeho práce.