Miro Toman: Vážení priatelia, áno, covid sa dá aj liečiť!

Blog
53 /

Žijeme veľmi náročnú a turbulentnú dobu covidovú. Pod tlakom médií, ktoré nás denne bombardujú všakovakými informáciami o rýchlom šírení nových mutácií koronavírusu, narastajúcich počtoch infikovaných či mŕtvych a nikdy nekončiacou očkovacou propagandou, je niekedy ťažké nepodľahnúť strachu alebo panike.

Zdravý sedliacky rozum velí, že aj v kritických situáciách si treba zachovať chladnú hlavu a racionálne uvažovanie. Asi tak, ako sa to vtipne darilo Milanovi Lasicovi v československej filmovej komédii z roku 1989 „Vážení přátelé, ano“, ktorej názov som si požičal v nadpise:

Prichádza čas na liečbu covidu

Ale teraz vážne. Možno ste si všimli, že v médiách sa popri poplašných správach o pokračujúcej tretej vlne pandémie koronavírusu a neustálom pretláčaní očkovania objavili prvé informácie o nastupujúcej liečbe ochorenia COVID-19.

Je zvláštne, že až teraz. Veď na Slovensku začal úspešne  liečiť ťažkých covidových pacientov tím našich lekárov ešte počas druhej vlny pandémie v košickom kardiocentre pod vedením uznávaného anesteziológa docenta Pavla Töröka. Najvážnejší pacienti boli napojení na dýchací prístroj špeciálne vyvinutý v tejto nemocnici. Dostávali liek Ivermektín spolu s vitamínmi C, D, E, ďalej zinkom, selénom a antibiotikami. Výsledok bol ohromujúci – ventilovaní pacienti sa z toho dostali!

Tento liečebný protokol košických lekárov úspešne prevzalo do aj niekoľko ich ďalších kolegov na Slovensku, ale v konečnom dôsledku ho ministerstvo zdravotníctvo nezaviedlo do liečebnej praxe. Vraj neboli dostatočné klinické dôkazy o jeho účinnosti. Zlé jazyky tvrdia, že problémom bol lacný liek ivermektín…

Pavol Török

Pavol Török

A tak liečba vírusového ochorenia COVID-19 odišla kamsi úzadia a nahradilo ju očkovanie  ako jediná cesta k definitívnemu zbaveniu sa covidu. Je to však naozaj jediná pravda, ako sa to dnes šíri médiami hlavného prúdu?

Veľká Británia sa nedávno  stala prvou krajinou sveta, ktorá schválila perorálne antivirotikum Molnupiravir od farmaceutickej spoločnosti Merck. Liek je určený na liečbu nového typu koronavírusu pre ľudí od 18 rokov, ktorí boli testovaní pozitívne na koronavírus a existuje riziko, že sa u nich vyvinie ťažký priebeh covidového ochorenia. Molnupiravir by sa mal podávať dvakrát denne počas piatich dní aj pacientom s miernym priebehom choroby, ktorí sa liečia doma.

Najnovšie sa objavila prelomová štúdia experimentálneho antivirotického lieku od spoločnosti Pfizer, Paxlovid. Je kombináciou antivirotického lieku s liečivom Ritonavir, ktorý sa zvyčajne používa na AIDS. Liečba začína v priebehu troch až piatich dní, odkedy pacient vykázal prvé príznaky choroby a trvá päť dní. Tieto tabletky môžu podľa spoločnosti Pfizer znížiť riziko hospitalizácie a smrti až o 90 %.

No a na dôvažok v slovenských nemocniciach sa začala používať liečba covidu kombináciou liekov Casirivimab a Imdevimab. Podáva sa vnútrožilovo a jednorazovo, so  70-percentnou úspešnosťou v odvrátiteľnosti hospitalizácie či úmrtia na ochorenie COVID-19. Liečbu musí pozitívne testovaný pacient dostať v začiatočnej fáze ochorenia, do siedmich dní od objavenia prvých ťažkostí.

Liek Bamlanivimab  obsahujúci monoklonálne protilátky môžu dostať len vysokorizikoví pacienti. Dôležitý je čas, liečbu musí covid pozitívny pacient dostať v začiatočnej fáze ochorenia, do siedmich dní od objavenia prvých ťažkostí

Spoločným menovateľom týchto nemocničných liekov je ich pomerne vysoká cena. Úplne však vypadol registrovaný liek Ivermektín, ktorí môžu predpisovať všeobecní lekári v ambulanciách a dostanete ho aj v našich lekárňach. Prečo o tom hovorím?

Chýbajúci plán B

Už dlhšiu dobu rozmýšľam nad tým, či je normálne, aby sme vírusové ochorenie „liečili“ iba masovým očkovaním ľudí vakcínami o ktorých reálne nevieme, na akú dlhú dobu vyvolajú v našom tele imunitnú odozvu, ktorá nás ochráni pred covidom a jeho mutáciami. Budú stačiť tri dávky alebo viac, keď okrem krátkodobých vedľajších účinkov vakcín nepoznáme tie dlhodobé?

Z viacerých vedeckých výskumov (napr. tímu docentky Ireny Koutnej z Brna) potvrdzujú, že existuje aj prirodzene získaná bunková imunita ľudí po prekonaní covidu,  je minimálne rovnaká, ak nie silnejšia a trvácnejšia aj proti mutáciám ako po očkovaní mRNA vakcínami.

Video DV TV z rozhovoru Martina Veselovského s Irenou Koutnou 3. júna 2021: https://video.aktualne.cz/dvtv/koutna-mlade-bych-neockovala-kdyz-budeme-rozumne-promorovat/r~53013fd4c3dc11eb8fa20cc47ab5f122/

Kladiem si otázku, či naozaj musíme mať zaočkované aj malé deti, mladistvých, mladých i starých, aby sme dosiahli vysnívanú kolektívnu imunitu. Veď už vieme, že bunková imunita ľudí získaná po vakcinácii časom rýchlejšie klesá najmä u starších ročníkov, ktoré už beztak musia zápasiť s viacero inými ochoreniami, tak prečo sa vakcinácia nesústreďuje na potencionálne najviac ohrozené a rizikové skupiny ľudí?

Vieme aj to, že koronavírus môžu prenášať očkovaní aj neočkovaní, ale testovať sa musia len tí druhí, hoci ochorieť na COVID-19 môžu  všetci, aj keď u zaočkovaných v menšej miere a s lepšou ochranou pred ťažkým priebehom a ohrozením života.

Je ťažko pochopiteľné, prečo sa v demokratickej spoločnosti nemôže viesť o covide verejná diskusia odborníkov s rôznymi názormi, prečo sú oponenti „jedinej pravdy“ označovaní za dezolátov či antivaxerov? Azda sme už zabudli, ako národ prijal „falošnú pravdu“ o vysporiadaní sa s covidom „dobrovoľným“ celoplošným testovaním antigénmi a ako tragicky to napokon dopadlo…

Vždy platilo, že každý tlak vytvára protitlak, preto ľudia prestávajú veriť oficiálnej propagande a tak ako pred Novembrom 1989 logicky hľadajú iné zdroje informácií, ktorých je dnes v digitálnom svete dosť na to, aby sa z nich dalo vybrať to podstatné. Predsa nemožno všetky opačné názory ako tie „oficiálne“ presadzované štátom označiť za hoax. Občas sa totiž stane, ako sa vtipne hovorí, že rozdiel medzi hoaxom a pravdou je asi tak pol roka…

Štát účelovo rozdelil ľudí na neočkovaných a očkovaných, hoci v skutočnosti poznáme len zdravých a chorých. Na jednej strane má vláda pri vytváraní vakcinačného tlaku na ľudí snahu zvýhodňovať a motivovať zaočkovaných ľudí, avšak na druhej strane pri dobrovoľnosti očkovania nemôže diskriminovať ľudí, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov nezúčastnia vakcinácie.

Mám pocit, že slovenská vláda okrem očkovania, ktoré napriek všetkému stagnuje, nemá žiadny plán B. Je zjavné, že tak ako pred druhou sezónnou vlnou sa  podcenila príprava aj na súčasnú tretiu vlnu s delta vírusom, ktorá začala na jeseň a mala by skončiť začiatkom jari.

Chýba stabilizácia postavenia lekárov a sestričiek, ktorým všetci ďakovali po druhej vlne, ale vláda zabudla, že ľudia z prvej línie v nemocniciach potrebujú aj adekvátne finančné ohodnotenie. To isté by sa čakalo aj v ambulanciách, ktoré zachytávajú pacientov v počiatočnom štádiu ochorenia.

Je zarážajúce, že na to nemyslela vláda ani v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022. Prednosť dostala kontroverzná reforma nemocníc, na ktorú sú napasované financie z EÚ z Plánu obnovy a odolnosti. Preto nečudo, že z našich nemocníc odchádzajú lekári a sestričky do iného prostredia, pomaly nemá kto obsluhovať reprofilizované covidové lôžka…

Nepochopiteľné je i to, že napriek dobrým praktickým skúsenostiam sa na Slovensku nekladie dôraz aj na prevenciu (starostlivosť o zdravie, pohyb, zdravá strava s vitamínmi a dostatkom prírodných látok dôležitých pre náš organizmus) a liečbu, ktorá je prvoradá pri iných vírusových ochoreniach. Napokon štát by urobil veľmi užitočnú vec, keby najmä seniorom poskytol bezplatne vitamínové balíčky a zabezpečil dostatok účinných liečiv v lekárňach.  V hre je aj sledovanie stavu protilátok a bunkovej imunity ľudí v priebehu času. Vari to nie je dôležité?

Irena Koutná

Irena Koutná

Dnes pacienta po pozitívnom teste na covid pošle RÚVZ do povinnej karantény bez účinnej liečby, ak mu ju nejakým spôsobom nesprostredkuje jeho obvodný lekár. Ak sa mu zhorší zdravotný stav, odvezie ho záchranka rovno do nemocnice.

Ale keby po počiatočnom vyšetrení u praktického lekára na začiatok liečby dostal chorý už len ten ivermektín, ktorý sa osvedčil v kombinácii s ďalšími cenovo dostupnými liekmi, tak by sa množstvo pacientov dokázalo vyliečiť ešte pred bránami nemocnice. Tam potom po zhoršení (ne)liečeného ochorenia ťažko chorí. Hovorím o včasnej liečbe, ktorá by v pláne B popri pokračujúcom očkovaní najviac ohrozených skupín obyvateľstva mala mať nezastupiteľnú úlohu a dáva to zmysel.

Stačí sa pozrieť do sveta okolo nás a krajín, kde je zaočkovanosť obyvateľstva pomerne vysoká, ako aj tam opäť rastú čísla infikovaných koronavírusom, ktorého stále nové varianty nepoznajú prekážky. Tou alternatívu  by mala byť účinná liečba nasadená hneď po zistení ochorenia.  Napokon tú by omnoho ľahšie prijali aj tí ľudia, ktorí sa z rôznych dôvodov, nemôžu, nechcú alebo nedajú zaočkovať.

Krátky pohľad do zahraničia

Uznávaný profesor Detlev Krüger, dlhoročný šéfvirológ Berliner Charité (bol ním 27 rokov do roku 2016), z medicínskeho hľadiska oponuje rôznym, často nezmyselným covidovým opatreniam politikov i vládnych virológov v Nemecku, týkajúcich sa údajnej pandémie neočkovaných:

„A to preto, lebo aj plne zaočkovaní môžu vírom nakaziť iných. Je to tak, že očkovanie chráni len zaočkovaného, nie však inú osobu pred zaočkovaným, ktorý je infikovaný. Tiež zdôrazňujem, že máme pandémiu očkovaných i neočkovaných.“

Očkovanie podľa neho nie je všemocné a v žiadnom prípade neposkytuje úplnú istotu ochrany zdravia. Je nezmyselné aby sa očkovali aj deti.  Aktuálna situácia ukazuje, aké dôležité sú fungujúce ambulancie a kvalifikovaný zdravotnícky personál.

Detlev Krüger

Detlev Krüger

Právna stránka prijímaných vládnych opatrení počas pandémie

Asi nemožno z odborného hľadiska spochybňovať fakt, že COVID-19  je vážne ochorenie vírusového charakteru, ktoré môže vyvolať v spoločnosti pandémiu veľkého rozsahu, kedy je štát oprávnený prijímať príslušné  opatrenia, ktoré sú vedecky i medicínsky odôvodniteľné a v nevyhnutnej  miere môžu obmedzovať niektoré slobodné činnosti ľudí.

Nemal by však pritom zasahovať do základných ľudských práv, ktoré sú neodňateľné (nikoho nemožno týchto práv pozbaviť), nescudziteľné (nemožno ich previesť na iného) a nepremlčateľné (nepodliehajú premlčaniu, teda ich trvanie je počas života človeka časovo neobmedzené). Preto treba spozornieť, keď sa už aj u nás začínajú objavovať hlasy o zavedení povinného očkovania pre určité skupiny obyvateľov, hoci k tomu pristúpili niektoré vyspelé demokratické krajiny v EÚ a vo svete, čo bude mať súdnu dohru.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v uznesení č. 2361 / 2021 vyzýva členské štáty EÚ, aby informovali svojich občanov, že vakcína nie je povinná a chránili občanov pred diskrimináciou tých, ktorí nebudú očkovaní z dôvodu možných zdravotných rizík alebo z vlastnej vôle.

Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia) ustanovila, že pri pandémii koronavírusu všetky núdzové opatrenia prijaté počas formálneho núdzového stavu alebo mimo neho musia podliehať účinným zárukám: „Je nevyhnutné, aby vyhlásenie aj možné predĺženie núdzového stavu na jednej strane a aktivácia a uplatňovanie núdzových právomocí na strane druhej podliehali účinnej parlamentnej a súdnej kontrole“

Súdne preskúmanie núdzových opatrení je ďalšou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci výkonnej moci. Občania musia mať právo  na spravodlivý proces a účinné opravné prostriedky zakotvené v ústave. To znamená, že jednotlivci, ktorých sa týkajú núdzové opatrenia, musia mať v prípade pochybností o ich zákonnosti možnosť napadnúť tieto opatrenia súdnou cestou.

Opäť platí, že výkonnej moci môže byť poskytnutá rôzna miera voľnej úvahy, v závislosti od okolností, čo však nemusí viesť k faktickému popretiu individuálnych práv. Súdny systém musí poskytovať jednotlivcom účinné prostriedky v prípade, že štátne orgány zasiahnu do ich ľudských práv. Napríklad prípadným prijatím povinného očkovania určitých skupín obyvateľstva.

Marica Pirošíková

Marica Pirošíková

Pokiaľ neexistuje proti núdzovým opatreniam daného štátu účinná súdna kontrola, t.j. dotknutý jednotlivec sa nemôže v danej veci obrátiť na Správny alebo Ústavný súd (čo dnes platí v Slovenskej republike), zostáva mu jedine Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu  alebo Medzinárodný trestný súd v Haagu.

V marci 2021  sa vo veci nesúladu vyhlášok hlavného hygienika so všeobecne záväznými právnymi predpismi obrátil na Ústavný súd SR generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale doposiaľ tento súd nekonal…

Aj nemožnosť domôcť sa svojich práv v súvislosti s represívnymi opatreniami proti koronavírusu pred nezávislou súdnou autoritou vplýva na zvyšovanie napätia v našej spoločnosti, ktoré môžu vyústiť do násilností medzi nespokojnými občanmi a silovými zložkami štátu. Myslia si azda vládni predstavitelia, že covid sa dá liečiť kontrolami a pokutami?

Presne o tom  hovorí aj advokátka Marica Pirošíková,  bývalá zástupkyňa Slovenska na ESĽP:

Video TA3 z rozhovoru redaktorky Anky Žitnej s Maricou Pirošíkovou v relácii Tak takto 9. novembra 2021: https://www.ta3.com/relacia/22326/nove-pravidla-zvyhodnuju-ockovanych

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné

Miro Toman

Miro Toman