Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková informovala, že insitné umenie Kovačice z prostredia Slovákov z Vojvodiny môže byť zapísané do do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO už budúci rok.

Verejný prísľub od srbského ministra kultúry 

Prísľub o iniciovaní tohto návrhu prišiel zo srbskej strany počas tohtoročnej návštevy slovenskej ministerky kultúry  Ľubice Laššákovej v Srbsku:

„Počas osláv Medzinárodného dňa materinského jazyka v Kovačici som sa stretla so srbským ministrom kultúry Vladenom Vukosavljevičom. Pán minister mi dal verejný prísľub o iniciovaní zápisu kovačického insitného umenia do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2020.“

Ľubica Laššáková sa stretla aj s legendou slovenského insitného maliarstva Evou Husárikovou, ktorá bude organizáciou UNESCO 21. februára 2020 v Paríži vyhlásená za nositeľku tradičných vedomostí slovenského insitného umenia v Srbsku.

„Toto umenie sa vďaka svojmu autentickému a  jedinečnému výtvarnému výrazu právom stalo svetovým fenoménom,“

povedala ministerka Laššáková.

Kovačické insitné umenie charakterizuje mimoriadna úprimnosť, jednoznačnosť, bezprostrednosť a jedinečná technika spracovania. Aj preto začala kampaň za jeho zapísanie do Svetového kultúrna dedičstva UNESCO.

Výstavy v Banskej Bystrici a Bratislave odštartovali kampaň za Kovačicu

Bolo cťou pre mesto Banská Bystrica, že v novembri kampaň za Kovačicu v UNESCO začala v priestoroch Thurzovho domu Stredoslovenského múzea  pod záštitou ministerky kultúry SR  Ľubice Laššákovej otvárala  nevšedná výstava insitného umenia ľudových maliarov zo Srbska, ktorých korene ale siahajú na Slovensko, pod názvom „Kovačica známa i neznáma“.

V decembri sa výstava preniesla do Dvorany Ministerstva kultúry v Bratislave pod názvom „Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska“ Na jej otvorení ministerka kultúry Ľubica Laššáková uviedla:

„Verím, že ľudia po zhliadnutí výstavy nadobudnú rovnako ako ja presvedčenie, že slovenské insitné umenie predstavuje unikátne kultúrne dedičstvo, ktoré nás obohacuje svojou krásou, malebnosťou a úprimnosťou.“

Galéria Babka v Kovačici

Po prvýkrát sa dalo dohromady  všetkých 63 umelcov z Kovačice, od najstaršieho, ktorý sa narodil v roku 1906, po najmladšiu, narodenú v roku 1992. Je medzi nimi rozdiel takmer 100 rokov. Spoločné pre týchto maliarov je to, že sú všetci narodení v Srbsku a ich materinským jazykom je slovenčina. Oni tvoria zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva slovenského insitného maliarstva v Srbsku.

„Títo ľudia preslávili Kovačicu, Srbsko, možno trocha aj Slovensko vo svete. Cieľom tejto výstavy je, aby sme aj ľuďom na Slovensku ukázali, ktorí sú to umelci, aby aj ministerstvo kultúry podporilo myšlienku zápisu do zoznamu UNESCO,“

povedal  Pavel Babka, zakladateľ svetoznámej Galérie Babka v Kovačici.

Pán Babka založil túto galériu v  roku 1991. Za uplynulých 28 rokov urobil desiatky výstav po celom svete, od Japonska po USA, pre viaceré medzinárodné organizácie.

„Naša najznámejšia maliarka bola Zuzana Chalupová, Unicef jej vydal v roku 1972 pohľadnicu v náklade dva milióny výtlačkov, predávali sa po celom svete a bola najpredávanejšou z tohto artiklu umenia,“

dodal Babka.

Umenie insitných maliarov z Kovačice zapísala Srbská republika 18. júna 2012 do národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbskej republiky. Viacerí z týchto umelcov žijú a tvoria priamo v Kovačici a práve ona je výkladnou skriňou tohto krásneho umenia a je množstvom svojich umelcov, kvalitou a originalitou tvorby právom považovaná za európsku a svetovú metropolu insitného výtvarného umenia.

Kovačické insitné umenie ôsme v UNESCO so slovenským pôvodom…

Pokiaľ sa podarí insitnému umeniu z Kovačice dostať do zoznamu UNESCO, išlo by už o ôsmy zápis so slovenským pôvodom vo svetovom zozname. Doteraz posledným je drotárstvo, ktoré zapísali do zoznamu 12. decembra 2019 v kolumbijskej Bogote.

Do svetového zoznamu sa v predchádzajúcich rokoch dostali Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), Horehronský viachlas (2017) a spoločne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom modrotlač (2018).

Kovačické insitné umenie sa vyvíjalo od konca tridsiatych rokov 20. storočia, jeho oficiálny vznik sa datuje do 50. rokov. V roku 1952 sa uskutočnila prvá výstava insitných maliarov z Kovačice.