Verejná knižnica Mikuláša Kováča a autor Miroslav Kapusta pozývajú  verejnosť na krst jeho najnovšej knihy pre deti (román pre deti)  „Nespi, lebo sa ti prisní…!“ v utorok 8. októbra 2019 o 17:00 hod. vo VKMK – pobočka Fončorda na Jilemnického 48.

V umeleckom programe sa predstavia  herečka a speváčka Majka Olejníková, študenti ZUŠ J. Cikkera a študenti Akadémie umení Fakulty dramatických umení. Vstup je voľný.

Nespi, lebo sa ti prisní…!

Za názvom prozaického príbehu pre deti (ale aj ich rodičov a starkých…) Nespi, lebo sa ti prisní…! s viac než 30 ilustráciami od Martiny Klesniakovej, sa skrýva neobyčajne obyčajný príbeh 8 – ročného dievčatka, Dominiky. Táto je povahou veľmi citlivá, empatická a možno so schopnosťami, o ktorých ani sama ešte nevie. Týkajú sa až neuveriteľného prežívania jej vlastných snov alebo je to iba jej fantázia…?

Čiastočne to tušia a trápia sa tým jej rodičia a starká, ku ktorej prišla na prázdniny z prostredia mesta. Na dedine, i v starkinej chalúpke pod lesom, zažíva rôzne situácie, ktoré by v meste asi zažiť nemohla. Patrí medzi ne život s domácimi zvieratkami, ale najmä spoločné chvíle s chlapcami, jej dvoma novými priateľmi z dediny…

Tvorba Miroslava Kapustu pre deti:

Čarovné slová – text piesne, ktorá je súčasťou CD pre deti Tramptária (2016);

Verše odomknuté husľovým kľúčom – kniha piesní pre deti (Dali-BB, vo vlastnom náklade, 2017);

Ja sa z toho ušúľam…! – básne pre deti (Dali-BB, vo vlastnom náklade, 2018).

Miroslav Kapusta

Narodil sa 10. októbra 1953. Podľa rodného listu v Tepličke nad Váhom, ale v skutočnosti to bolo v žilinskej pôrodnici, preto pokladá za svoje rodiská Tepličku aj Žilinu. V Tepličke ukončil aj ZDŠ (1968) a následne v Žiline absolvoval gymnázium (1972).

Medzitým absolvoval ĽŠU, odbor literárno – dramatický, a ako člen oddielu Judo pri VŠDS Žilina urobil i prvé kroky v bojových umeniach, za ktorými nasledovalo karate a laido. Nikdy si nevedel predstaviť obyčajný život a vždy ho to ťahalo umeleckým smerom. Najskôr to boli recitačné súťaže, neskôr vlastné písanie básničiek a od nich to bol už iba krôčik k textom piesní pre dedinskú kapelu The Frogs, v ktorej dlhé roky hral ako basgitarista.

Keďže ho v Bratislave nezobrali na VŠMU, odbor herectvo, nastúpil na 5-mesačnú náhradnú vojenskú službu a po nej viac ako 30 rokov pracoval v službách Ministerstva vnútra. Medzitým absolvoval v Prahe rezortnú VŠ, v zameraní právo, s prestávkami hral v amatérskych kapelách, priebežne sa venoval bojovým umeniam (judo – 1. dan, karate – 2. kyu a laido – 1. kyu) a venoval sa i písaniu poézie.

Počas toho všetkého sa stihol rozviesť (2 dcéry), aj druhýkrát oženiť (vyženené 2 dcéry). Od roku 1974 až do konca roku 2003 pracoval v Banskej Bystrici, kde žije i v súčasnosti. Po odchode do výsluhového dôchodku vo veku 50 rokov sa zapojil do činnosti literárneho klubu LITERA 2 v Banskej Bystrici a do rôznych literárnych súťaži v rámci celého Slovenska i Čiech.

Takto získal množstvo popredných ocenení za poéziu a spolu s veľmi dobrými ohlasmi na svoju tvorbu na literárnych serveroch v ňom vzrástlo sebavedomie – podporované literárnym klubom – na vydanie prvotiny Tŕne a lupene, ktorá vyšla vo vlastnom náklade v roku 2008.

V júni 2011 vytvoril neformálny projekt Ars Poetica Neosoliensis, ktorého cieľom bolo – v spolupráci s mestom Banská Bystrica, PKO Banská Bystrica a VKMK Banská Bystrica – preniesť poéziu z klubov do ulíc – na námestie. Hneď v 1. ročníku sa pri verejnom čítaní, spojenom so živou hudbou a výtvarnou zložkou, vystriedalo viac ako 70 účinkujúcich z celého Slovenska.

V septembri 2011 sa podieľal na vydaní básnickej zbierky 7 autorov pod názvom NULA, ktorou založili tzv. Generáciu Nula – skupinu poetov, síce rôzne píšucich, ale rovnako zmýšľajúcich. Odvtedy píše a vydáva svoje zbierky ďalej.

V súčasnosti sa priebežne venuje organizácii Ars Poetica Neosoliensis, množstvu čítačiek v Banskej Bystrici, i mimo nej, a dostalo sa mu dokonca cti stať sa v roku 2012, spolu s Generáciou Nula, maturitnou otázkou na súkromnej strednej odbornej škole v Brezne. Naďalej píše, pretože poéziu pokladá za pevnú súčasť svojho života. Je členom Spolku slovenských spisovateľov.