Kalište zostáva trvalou pamäťou slovenského národa

História
0 /

V sobotu 12. augusta 2017 sa uskutoční 12. celonárodná pietna spomienka na obete nacistického vyčíňania v dnes už neexistujúcej obci Kalište, niekdajšom centre tzv. Partizánskej republiky v rokoch 1944 – 1945.

Stretnutie generácií

Po kedysi tichej chudobnej osade v Nízkych Tatrách zostali len mĺkve pamätníky hrôz vojny, ktoré ako pietne miesto navštevujú stovky turistov počas celého roka. Vždy v auguste sa však v týchto miestach  koná niekoľkotisícová celonárodná spomienka na obete krutého vraždenia.

Hlavnými organizátormi tohtoročného stretnutia generácií na Kališti je Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici a Múzeum SNP. Medzi najvýznamnejších  spoluorganizátorov patrí Mesto Banská Bystrica, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Krajské a okresné  riaditeľstvá Policajného zboru, Štátne lesy SR a obce Baláže, Moštenica, Podkonice, Priechod a Slovenská Ľupča.

Pietna spomienka sa začne kultúrnym programom o 9:00 hod., pokračuje ekumenickou pobožnosťou o 10:30 hod. Samotný slávnostný  akt kladenia vencov naplánovali organizátori na 11:00 hod.

Popoludní o 12:30 hod. sa amfiteáter na Kališti rozozvučí tónmi speváckych súborov, ako je  Haliar zo Starých Hôr, Šumiačan zo Šumiaca a Urpín z Banskej Bystrice. Vystúpi aj spevák Robo Kazík.

Súčasťou podujatia bude Zábavné detské ihrisko, športovo-branné súťaže pre mládež a dospelých a ukážky činnosti Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru Žilina. Tradične nebudú chýbať prechádzky Partizánskou republikou, návštevy expozícií Národnej kultúrnej pamiatky Kalište a Pamätnej izby v Balážoch.

Keďže organizátori očakávajú okolo troch tisíc účastníkov, žiadajú dodržiavať všetky pokyny službukonajúcich zložiek . Záštitu nad 12. ročníkom celonárodnej spomienky Kalište – Stretnutie generácií prevzal predseda Vlády SR Róbert Fico.

Zo spomienok Kališťanov 

V skoré ráno 18. marca 1945 vtrhlo do Kališťa asi 300 nacistov. Prišli s jasným cieľom pomstiť sa miestnym obyvateľom, ktorých tu ku koncu II. svetovej vojny žilo okolo 200, za pomoc partizánom. Aj po mnohých rokov Kališťania, ktorí prežili, spomínajú na tie chvíle hrôzy.

Pri pokuse o útek padol Alexander Bučko, ktorý býval v prvom dome pri ceste od Moštenice. Podobne zahynul aj mladý robotník Július Kaliský. Jolanu Bučkovú, manželku Alexandra zastrelili na prahu vlastného domu. Dávkou z automatu pri tom istom dome zasiahli mladú Tonku Komorovú. Vo vlastnom dome nacisti zavraždili Jána Kaliského.

Na hornom konci osady v dome zhorela zaživa Sabína Mistríková spolu so synom Emilom Mistríkom, mladíkom Vasilom Longauerom a kamarátom Vladom Kamhalom. V horiacich troskách domu našli smrť aj Gustáv Kaliský a Anna Kaliská. Zaživa upálili i bezvládnu starenku Máriu Kostúrovú. Podobný osud stihol aj chorého Karola Komoru a Antóniu Kaliskú.

Nacisti zavraždili 14 ľudí. Po vypálení Kališťa zo 42 domov zostalo len 6. Do nich sa nasťahovali tí, čo prežili. V stiesnených podmienkach tam chvíľu bývalo 58 rodín v obave, či sa Nemci opäť nevrátia. Na siedmy deň po tragédii obec oslobodili, ale žiť sa v nej už nedalo.

Antónia Husárová

Mala vtedy 11 rokov:

„Do Kališťa vtrhli Nemci v ranných hodinách. Všetkých vyháňali z domov iba v tom, čo sme mali oblečené, a do domu, kde sa zasvietilo, začali strieľať. Partizáni odišli iba pár dní pred tým. Oni to vedeli, niekto im donášal, a ja viem kto. Nechápem a neverím, že ho netrápili výčitky.

Zradca prišiel s nacistami a mal zakrytú hlavu, aby ho ľudia nespoznali. Nemeckí vojaci bili ľudí pažbami, strieľali a pálili domy, v ktorých zaživa zhoreli všetci, ktorí boli bezvládni a chorí, vrátane detí. Antónia prišla o otca. Zostali samé mamou a ďalšími 6 súrodencami. Jej najmladší brat mal vtedy iba 3 roky.

„Keď Nemci odchádzali, zobrali mužov a medzi nimi aj môjho otca, ktorý mal vtedy 45 rokov. Toho potom na výstrahu pred ostatnými rozrezali na dve polovice a časti tela odviezli preč. Nemohli sme ho ani pochovať. Keď sme odchádzali z nášho vypáleného Kališťa, cestu lemovali mŕtvoly vojakov, dokonca časti tiel viseli aj na stromoch. Roztrhali ich míny. Je mi hrozne ľúto za otcom, ľuďmi, ktorí tam zomreli i za rodnou obcou. Chcela som na to všetko zabudnúť, ale nepodarilo sa mi. Hovorí sa, že človek na starobu zabúda. Mne sa to v tomto prípade nepodarilo,“

dodáva so slzami v očiach Antónia.

Milan Kaliský

Zažil besnenie nemeckých nacistov v Kališti ako 7 – ročný chlapec:

„Bola ešte tma, keď sme začuli streľbu a vystrašená suseda nám prišla povedať, že sú tu nemecké jednotky a vyháňajú ľudí z domov. Vybehol som s otcom von a už na neho kričali, aby dal ruky hore a stál. Podarilo sa mu ujsť do lesa, tak sa zachránil.“

Ďalej spomína:

 „Spolu s mamou, starou mamou a dvoma staršími sestrami nás vyhnali von, obkolesili a mierili na nás zbraňami. Boli to desivé chvíle, báli sme sa, pretože sme nevedeli, aký osud nás čaká, keď Nemci začali podpaľovať jeden dom za druhým. Aj náš dom vyhorel do tla, zostalo len pár obhorených hrncov.“

Marcela Kaliská

Prišla o starého otca:

Tak ako ostatní obyvatelia Kališťa, aj naši pomáhali partizánom. Sústreďovali sa u nich velitelia partizánskych skupín. Okrem munície a iných zásob mali u nich aj telefónne spojenie s inými partizánskymi skupinami, ktoré tu po odchode partizáni nechali. Keď vtedy prišli Nemci, môj starý otec Ján Kaliský a moja mama sa to rýchlo snažili zlikvidovať. Starého otca zastrelili na dvore, mama stáčala káble za plnej paľby. Ju guľka, našťastie, nezasiahla.“

V očiach má stále vypálené Kalište:

„Doteraz mám pred sebou pohľad na zhoreniská domov a ruiny. Vždy, ešte aj dnes, keď tam prídem, zmocní sa ma zvláštny pocit. Niečo mi zovrie hruď a predstavím si svojich blízkych. Teraz už chápem moju mamu, keď sa smutným pohľadom zahľadela na nádhernú scenériu dediny so zakonzervovanými základmi domov, kaplnkou a dvoma zostávajúcimi domami a pri tom povedala, ako ťažko sa jej  odtiaľto odchádza.“

Kalište je jedinou zo 102 vypálených obcí na Slovensku, do ktorej sa už bežný život nikdy nevrátil. Po oslobodení preživší miestni  obyvatelia našli svoj nový domov v okolitých obciach a v Banskej Bystrici, kde im štát postavil rodinné domy na ulici Nové Kalište.

 

plagat-kaliste-2017

Autor: (tom), Foto: ilustračné