Februárové Stretnutie s minulosťou pod Zelenou klenbou bude tentoraz patriť medzinárodne uznávanému historikovi Romanovi Holecovi, pre ktorého skúmanie minulosti nie je len povolaním, ale najmä celoživotným poslaním.

Prednáška Romana Holeca

Výsledkom jeho dlhoročného snaženia je popularizácia dejinných udalostí predovšetkým z 19. storočia. Už najbližšiu stredu o 17:00 hod. sa návštevníci Thurzovho domu pozrú zblízka na to, ako vnímali ľudia vstup do 20. storočia  a čo to vlastne je švajčiarska Monte Verita (Vrch pravdy).

„Ľudia v obavách z nadchádzajúceho nového storočia boli naplnení zmätkom a rozporuplnými pocitmi, balansujúc na pomedzí od optimizmu z nového začiatku až po pochmúrne myšlienky na zánik civilizácie v dôsledku ľudského zlyhania. Únik z týchto myšlienok hľadala vtedajšia inteligencia najmä v prírode  a v snahe o reformný spôsob života, ktorým by odvrátili hrozbu blížiacej sa katastrofy na základe predchádzajúceho zlyhania náboženských učení a zneužitia vedy a techniky v neprospech ľudstva,“

pomenúva vtedajšie problémy historik Roman Holec.

Pomery v spoločnosti podnietili vznik komunít založených na báze rovnosti a splynutia človeka s prírodou. K takýmto spoločenstvám radíme aj kultový spolok európskej inteligencie – švajčiarsku Monte Verita (Vrch pravdy), pri zrode ktorej stál aj Slovák Albert Škarvan a slovenskí Tolstojovci, šíritelia myšlienok Leva Nikolajeviča Tolstého. Myšlienky tejto spoločnosti vplývali aj na slovenskú inteligenciu vtedajšej éry, medzi inými aj na Janka Jesenského či Jána Maliarika.

„Spoznať osud komúny Monte Verita v 20. storočí a dozvedieť sa viac o vtedajších časoch a o ľuďoch, ktorí tú dobu tvorili a o ich odkaze pre súčasnosť,“

pozýva do Thurzovho domu riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

Monte Verita

Jej príbeh začal v novembri roku 1900, keď Belgičan Henri Oedenkoven (1875 – 1935) pod vplyvom povrchnej nádhery svetovej výstavy v Paríži, unavený spoločnosťou a hladný po slobode, spolu s hudobníčkou zo Sedmohradska Idou Hofmann (1864 – 1926) a ďalšími kúpili spomínaný vŕšok nad Asconou.

Kolíska hnutia Vrch sa stal sídlom umeleckej kolónie s cieľom od základu zreformovať spôsob života a stal sa doslova kolískou alternatívneho hnutia. Zakladatelia na vrchu zriadili koló- niu založenú na pobyte na čerstvom vzduchu, na vegetariánstve a na jednoduchosti prírodného života. S tým súvisel kult nahoty, čiastočne aj voľnej lásky, ozdravného tanca v lone prírody, ba i takých smerov ako anarchizmus a okultizmus.

Ich vzájomná previazanosť zostáva otvorená, všetko však svedčilo o ideovej pestrosti a neustálenosti, ktorá závisela od toho, kto vtláčal pečať a kto sa presadil medzi členmi komunity. Nečudo preto, že sa vyskytovali aj napätia a ideové konflikty. Vplyv Monte Verity bol podstatne väčší, ako len dodržiavanie tých či oných zásad.

Osobnosti, ktoré sa sústredili v tejto komunite, ovplyvňovali svojimi názormi reformné hnutie ako celok a nemožno sa preto čudovať, že toto miesto sa stalo doslovne kultovým a posvätným. Každý, kto sa stotožnil s niektorými aspektmi reformného hnutia, si považoval za povinnosť navštíviť Monte Veritu a načerpať tu diskusiami i spôsobom života, teda predovšetkým duchovne i prakticky, nové impulzy pre vlastný myšlienkový svet i životný štýl.

Monte Verita nadobudla fluidum kultového miesta, mala vlastnú dušu, mystickú atmosféru a jej genius loci si chodili vychutnávať ľudia z celej Európy.

Nasledujúci termín si môžete rezervovať pre ďalšie rande s minulosťou:

V stredu 28. marca 2018 o 17:00 hod. s historičkou Tünde LENGYELOVOU na tému KAŽDODENNÝ ŽIVOT ŠĽACHTY, ODIEVANIE, OBYDLIE, HYGIENA A ZÁBAVA.