V utorok skončilo fašiangové obdobie a od stredy až do Veľkonočného piatku nastáva pôstny čas. Povedzme si, čo to pre nás znamená.

Úspešné Fašiangy s pochôdzkou v Rudlovej a Sásovej či na Námestí SNP

Najskôr si bohatou fotogalériou pripomeňme jedinečnú sobotňajšiu fašiangovú atmosféru v Banskej Bystrici, ktorá už 11 rokov vládne na akcii Fašiangy s pochôdzkou v Rudlovej a Sásovej.

Predsedníčka Občianskej rady Rudlová – Sásová I. Ľubica Buranová pre náš portál uviedla:

„Robili sme túto akciu  už po jedenásty raz a som veľmi rada, že napriek daždivému počasiu prišiel rekordný počet ľudí, ledva nám postačovali priestory reštaurácie, kde bola fašiangová zábava. Zároveň sa chcem ospravedlniť účastníkom za to, že kvôli dažďu sme na pochôdzke museli napokon vynechať tradičné zastávky sprievodu v Sásovej a pri Jednote.“

Ukázalo sa, že ľudia sa po predchádzajúcich pandemických rokoch aj v krízových časoch, ktoré prežívame, radi stretnú pri zábave a trochu sa uvoľnia, naberúc novú psychickú vzpruhu.

Banskobystrické Námestie SNP v utorok popoludní a podvečer oživil fašiangový sprievod, ktorý doplnilo symbolické “pochovávanie” basy. Tradičné podujatie si nenechali ujsť mnohí obyvatelia i návštevníci nášho mesta. Fašiangy pokračovali v Robotníckom dome, kde sa zabávajúci okrem iného učili tancovať aj čardáš zo Šumiaca.

Popolcová (škaredá) streda

Po tradične veselom fašiangovom období nastáva čas útlmu, čiže pôstu. Ten začína na Popolcovú stredu od polnoci, 40 dní pred Veľkou nocou (bez nedieľ).  Tohto roku je to 22. februára. Pôst potrvá až do Veľkej noci, ktorá začína Veľkým piatkom 7. apríla 2023.

Kto chce veštiť, prípadne robiť magické praktiky, musí sa podrobiť aj očiste tela. Nie je to len očista pokožky, ale aj vnútra organizmu, čiže čriev a psychiky. Preto sa odporúča pôst. Ľudia od pradávna vnímali energiu prírody a prispôsobovali sa jej. Končili sa fašiangy. Dedinská pospolitosť sa zúčastnila symbolického humorného pohrebu basy.

V ten deň bolo viac dovolené ženám. Volá aj „škaredá streda“, lebo vraj všetky ženy mali sviatok, ale to sa iba tak hovorí. Bol to čas, kedy sa pojedlo mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto ľudia jedli väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže pôstne jedlá.

Organizmus sa prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového, vitálneho cyklu. Toto obdobie sa nesie v znamení Rýb, ktoré sú dosť poznačené odchádzajúcou zimou, pomaly sa rozpúšťajúcim snehom a ľadom. Preto aj ich povaha je vodná, citová a sentimentálna.

Začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou

Popolcová streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo.

Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu, na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“.

Pre mnohých kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu.