Nevyjadrujem sa často k politikom a k politike, som v prvom rade odborník – historik. Ale bývalému premiérovi Petrovi Pelegrinimu patrí moje poďakovanie, že najlepšie vo svete aj vďaka nemu zvládalo naše Slovensko boj s koronavírusom.

To čo som zažil za posledné dve mesiace, čo robili vyspelé spoločnosti v Nemecku, Belgicku a tak ďalej a čo nám písali – len som to s počudovaním sledoval – kto sa nepoučí z minulosti takto to dopadne.

Situácia v našich partnerských mestách

Európska fuggerovská cesta a naše partnerské mestá v regiónoch patria počas epidémie koronavírusu k postihnutým regiónom. V samotnom švábskom Augsburgu v súčasnom regióne Bavorsko pri Mníchove zaznamenali 49 prípadov nákazy. Región Bavorsko je tretím najpostihnutejším regiónom Nemecka, kde infikovaných je 3700 ľudí a zaznamenali už 21 prípadov úmrtia.

Turistické mesto Bad Hindelang v Bavorsku zatiaľ nákaza obchádza. V Rakúsku sa celá spolková krajina Tirolsko s mestami Innsbruck, Schwaz a Hall dostala do karantény. V regióne Tridentsko -Južné Tirolsko s mestom Sterzing v severnom taliansku zaznamenali 619 nakazených a 12 mŕtvych. V severnom Taliansku tento región patrí medzi najmenej zasiahnuté.

Banská Bystrica sa vysporiadala s katastrofami aj v minulosti

Banskú Bystricu a územie Slovenska postihlo množstvo katastrof. Už od stredoveku padali z neba na námestie žaby a dážďovky, pred vyše 400 rokmi postihli Bystricu nálety kobyliek.

Banská Bystrica ako jedno z najvyspelejších miest Uhorska vždy reagovala s rozhľadom. Mestská a župná nemocnica boli v 19. storočí umiestnené za hradbami mesta na Striebornom námestí, neskôr v roku 1914 epidemiologická nemocnica bola umiestnená na vtedy neobývanom dnešnom Uhlisku, vždy na okraji mesta (viď mapy).

A aj v roku 1915 počas prvej svetovej vojny bol areál jedného z najväčších vojenských lazaretov na epidémie v Uhorsku vystavaný na okraji Bystrice pri obci Majer. Dodnes sa tu zachoval názov „nemocničné“ Baraky. Svoje osvedčené skúsenosti z minulosti by Slovensko malo využiť aj dnes.