Cez víkend som doma neobsedel. Alebo som ušiel pred nekonečným kosením?

Sľúbil som sa do Lučenca, na otvorenie výstavy terakotových bojovníkov z Číny. Žena však ochorela, výstava potrvá dva mesiace, takže si to ešte môžem ísť pozrieť. A bude to taký výlet. Ja si navyše sadnem aj na kávu, ona pobehá nejaké obchody.

Ale neodbiehajme. Mal som byť aj v Povrazníku. Alebo na Španej Doline, kde sa varil slivkový lekvár. Ale, srdce ma ťahalo aj do Ladzian, kde bola akcia tradičná Jablková chuť Hontu po ladziansky. V dedine majú pomaly obnovovaný genofond jabloní. No a jablone sú súčasťou záhrad. Tak sa tu raz do roka robí súťaž o najlepšie jablkové jedlo alebo jedlo s použitím jabĺk.

Tak som ako poriadny diabetik šiel tam. Jablčníkov od výmyslu sveta. No dve ženy pripravovali aj niečo nesladké. Dali tomu názov „chobotnice v jablkovom obale“. Išlo o mäsité jedlo. Dúfam, že som to nepoplietol. Obidve Rómky.

Niečo mi preletelo hlavou. Pýtal som sa odkiaľ sú. Z Hontianskych Tesár. No a o tom som už niečo počul. O slávnej rómskej kuchárskej partii, ktorá v širokom okolí vyhráva väčšinu súťaží.

„Áno, to sme my,“ znela hrdá odpoveď pani Rončekovej. Dohodli sme si stretnutie. Za ten čas som sa dozvedel, že ich – teda Rómov je tam zo 40. Nepýtajú nič, aktivity si hradia zo svojho. Len ak im niekto niečo dobrovoľne ponúkne. Chodia do práce, pani Rončeková je kuchárka v poprednom hoteli v Dudinciach.

Mám mobilné číslo, musím k nim prísť. To by bolo niečo, keby vznikla Rómska reštaurácia..

Keď som odchádzal, ešte nejakej susede vysvetľovali naše dve kuchárske dámy, aké dôležité je vzdelanie. Včera som načal tému Rómov a dnes? Ľaľa, to je náhoda…