Bude to už štvrté slávnostné stretnutie siedmich kráľovských banských miest, ktoré sa v sobotu 30. mája uskutoční v Ľubietovej. Podujatie, Záštitu nad týmto baníckym podujatím má Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska,  organizátormi sú  obec Ľubietová a OZ LIBETHA – Ľubietovský banícky a hutnícky spolok.

Slávnostná svätá omša so zasadnutím baníckych a hutníckych spolkov

Účastníci Ľubietovského baníckeho a hutníckeho si pripomenú slávnu históriu slobodných kráľovských banských miest. Nebude chýbať parádny historický sprievodu, návštevníci uvidia starobylú výrobu železa a zliatiny, archeologické vykopávky Ľubietovského mestského hradu, zabavia sa spolu s baníkmi či hutníkmi z baníckych spolkov a cechov Slovenska.

Zaujímavý bude aj kultúrny program a banícke hody, ktoré ponúknu tradičné domáce špeciality. O 10:00 hod. začína slávnostná banícka bohoslužba v Rímskokatolíckom. kostole sv. Márie Magdalény, ktorej sa zúčastnia predstavitelia kráľovských banských miest a baníckych a hutníckych spolkov.

Bohatý kultúrny program s jarmokom

Po omši nasleduje slávnostné zasadnutie siedmich kráľovských banských miest v Mestskom dome. Od 11:00 vystupujú Tamburáši zo Šurian a o 12.30 hod. pokračuje  FS Vajrab z Pukanca. Historický sprievod obcou je na programe o 13:30 hod.

Od 14:00 hod. sa v kultúrnom programe v parku predstavia hostia z banských miest a baníckych spolkov. Uvidíte  OZ  LIBETHA,   spevokol Haliar Staré Hory, FS Háj Nová Baňa  a banícke hry. Súčasťou slávnostného dňa v Ľubietovej je už tradične remeselný jarmok, mineralogická výstava Najkrajšie minerály Ľubietovej či výstava keramikára Gustáva Virága.  Deti sa môžu tešiť mini železničku a cyklodráhu.

Slávna banícka história Ľubietovej

Mestské výsady udelil Ľubietovej kráľ Ľudovít Veľký roku 1379. Slávu privilegovaného banského kráľovského mesta prinieslo Ľubietovej bohatstvo rúd. V minulosti sa v okolí ťažilo zlato, medené a železné rudy. Najvýznamnejšími medenými rudami ľubietovského revíru boli chalkopirit a tetraedrit. V súčasnosti sa tu v menšej miere nachádzajú druhotné minerály – malachit, azurit, euchroit, olivenit, pseudomalachit a libethenit, ktorého pamätným náleziskom je práve Ľubietová (odtiaľ názov obce).

Dejiny Ľubietovej sú od najstarších čias nerozlučne späté s dejinami baníctva a hutníctva. Najväčšiu slávu jej v minulosti priniesla ťažba a spracovanie medených rúd. Roku 1433 husiti zaútočili na bohaté banské mestá, aby oslabili moc svojho úhlavného nepriateľa Žigmunda. Pri tejto výprave bola zničená aj Ľubietová a jej baníctvo na 40 rokov takmer zaniklo.

Na prelome 20. a 30-tych rokov 15. storočia celú produkciu ľubietovských baní ovládol Ján Falbrecht. V nasledujúcom období až do roku 1564 sa vo vlastníctve baní striedali ľubietovskí a banskobystrickí podnikatelia, potom prebrala správu nad baňami Banská komora. Roku 1610 prevzala bane do vlastných rúk Ľubietová. Nová významná etapa ľubietovského mediarstva sa začína roku 1642. Jedine ľubietovská meď po vyčistení mala takú kvalitu, že sa hodila na výrobu mosadze, ktorá bola výhodnejšia, ako obchod s meďou.

Významným medzníkom vo vývoji ľubietovského železiarstva bol rok 1692, kedy tu bola postavená prvá vysoká pec v Uhorsku. Podľa niektorých archívnych prameňov boli v ľubietovskej maši uliate súčiastky na prvý parný stroj postavený roku 1722 v Novej Bani, ktorý slúžil na čerpanie vody z baní.

Posledná zmienka o ťažbe medenej rudy je z roku 1872. Po úpadku mediarstva si mesto našlo čiastočnú náhradu v ťažbe a spracovaní železnej rudy. Železiarstvo ale nikdy nedosiahlo takého rozkvetu, ako mediarstvo.