Pri príležitosti 55. výročia úmrtia známeho banskobystrického rodáka Ladislava Hudeca (†26.10.1958) sa v piatok 25. októbra o 15:00 hod. v Cikkerovej sieni na Radnici uskutoční prezentácia publikácie „Po stopách architekta L. E. Hudeca“.

Prvá kniha o slávnom architektovi a rodákovi z Banskej Bystrice Ladislavovi Hudecovi vyšla ako  príspevok k 120. výročiu jeho narodenia (?18.1. 1893) v „Roku architekta Hudeca“. Autorkou novej publikácie „Po stopách architekta L.E. Hudeca“ je historička architektúry Klára Kubičková s kolektívom, vydavateľom nezisková organizácia C.A.L.E.H. (Centrum architekta L.E.Hudeca), ktorá vznikla vlani v Banskej Bystrici. Kniha vyšla  vo vydavateľstve Štúdio Harmony v trojjazyčnej verzii – slovenčine, angličtine a maďarčine.

Okrem známych faktov sa v knihe objavuje aj viacero nových vecí s množstvom archívneho materiálu a fotodokumentácie o živote a diela architekta svetového mena, ktorý preslávil Banskú Bystricu a Slovensko najmä v čínskom Šanghaji, kde si ho veľmi vážia.

Cieľom novej publikácie je rozšíriť doterajšie poznatky o detstve a mladosti Ladislava Hudeca vo väzbe na rodné mesto pod Urpínom. V knihe nájdeme aj doposiaľ nepublikované  fakty  o rodinnom zázemí architekta a koreňoch rodiny Hudecovcov (matka pochádzala z rodiny Škultétyovcov). Výskum aj s  genealogickou štúdiou urobila Eva Furdíková.

Slovensko sa k dielu a odkazu architekta Hudeca  prihlásilo po svetovej premiére filmu Ladislava Kaboša „Zmenil tvár Šanghaja“ v roku 2010 pri príležitosti Expo Šanghaj. Tá sa uskutočnila v Hudecovom „Grand Theatre“  za účasti jeho syna Thea Hudeca z Kanady, ktorý zomrel vlani v auguste. Najstarší Hudecov syn Martin zomrel tiež vlani v apríli vo veku 88 rokov.

Architekt Ladislav Hudec (8.1.1893 – 26.10.1958)

Narodil sa v roku 1893 v Banskej Bystrici. Študoval na technike v Budapešti a ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády sa počas prvej svetovej vojny dostal do ruského zajatia. Ocitol sa na Sibíri, odkiaľ v roku 1916 spolu s bratom Gejzom ušli do Číny.

Do Šanghaja prišiel až po dvoch rokoch strastiplného putovania. O osude jeho brata nevieme nič. Od roku 1920 začal Ladislav Hudec pracovať v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Spolu navrhli American Club a MC Tyeire School. V Ázii je Hudec známy pod menom La-s´-sluo Wu-ta-kche. Hovorí sa o ňom ako o mužovi, ktorý zmenil tvár Šanghaja.

Svoje najdôležitejšie diela navrhol Hudec neskôr vo vlastnom ateliéri, ktorý založil v roku 1925. Hudec je autorom viacerých kostolov, univerzity, bánk, klubov a ďalších skvelých stavieb. Je to predovšetkým 22-poschodový Park Hotel spojený s bankou z roku 1934. Bola to nielen prvá výšková stavba v Šanghaji, ale dlhé roky bola najvyššou budovou mimo Severnej Ameriky.

Táto jedinečná budova bola postavená v štýle Art-Deco a očarila mnohých ľudí. Na jej poslednom poschodí navrhol Hudec nočný bar s otváracou strechou. Hotel sa stal symbolom západnej moderny v Číne, symbolom myšlienkovej výmeny, symbolom „Paríža východu”. Táto architektúra je dnes zapísaná medzi dôležitými pamätihodnosťami Šanghaja.

Ladislav Hudec zomrel v roku 1958 v Berkeley. Z Ameriky bolo jeho telo podľa vlastného závetu prevezené na Slovensko v roku 1970 a pochovaný je na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.