Po necelých troch štvrtinách aktuálneho volebného obdobia sa politické pomery v banskobystrickom mestskom zastupiteľstve vykryštalizovali tak, že jedinou stabilnou politickou stranou, ktorá má vlastný politický klub, je len SMER-SD.

Na utorkovom zastupiteľstve sa definitívne rozpadol trojčlenný poslanecký klub SDKÚ-DS, keď z neho vystúpil poslanec Ján Chladný. Minimálny počet poslancov tvoriacich klub sú totiž traja…

Dokonal sa tak faktický rozpad banskobystrickej pravice, ktorá v posledných komunálnych voľbách v roku 2010 podporila víťazného nezávislého primátora Petra Gogolu, ale zo strán vtedajšej vládnej koalície SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a SAS sa do mestského parlamentu z 31 poslancov dostali iba traja kandidáti SDKÚ-DS, pričom jediný poslanec kandidujúci za SAS Pavol Bielik sa stal nezaradeným a KDH sa prvý raz v ponovembrovej histórii mesta vôbec nedostalo do zastupiteľstva!

Z klubu SDKÚ-DS, ktorý doposiaľ viedol Martin Turčan (teraz stratil pozíciu aj v poslaneckom grémiu MsZ), sa Katarína Čižmárová stala viceprimátorkou. Ján Chladný odôvodnil svoj odchod z poslaneckého klubu takto: „Vedú ma k tomu udalosti, ktoré sa počas mojej dlhšej práceneschopnosti odohrali na Školskom úrade.“ Podľa všetkého ide o výmenu vedúceho tohto úradu, ktorým sa v apríli tohto roku miesto Stanislava Kútika stal predseda Regionálneho zväzu SDKÚ-DS Tibor Maťaš. Chladný, ktorý v minulosti pôsobil na MsÚ ako vedúci oddelenia školstva, je teraz riaditeľom ZŠ v Selciach.

Aktuálne rozloženie politických síl v MsZ Banská Bystrica je nasledovné:
SMER-SD  17 poslancov
BBA 7 poslancov
Klub nezávislých poslancov 3 poslanci
nezaradení 4 poslanci

V meste pod Urpínom tak vznikla paradoxná situácia, keď v mestskom zastupiteľstve pracuje jediný ucelený stranícky poslanecký klub SMER-SD, ktorý má zároveň väčšinu. Ostatní poslanci sú buď nezávislí alebo nezaradení. Pre krajské mesto je to nezvyčajné, čo možno pripísať slabej politickej práci strán napravo od stredu.

Špecifický je druhý najsilnejší poslanecký klub Banskobystrickej alternatívy, ktorý sa už dlhšie správa ako politická strana, hoci ňou v skutočnosti nie je.  Bývalým občianskym aktivistom sa vstupom do komunálnej politiky podarilo zotrieť krehkú hranicu medzi „vládnym“ a „mimovládnym“, čím de facto popreli princípy, na ktorých zvyčajne stojí tretí sektor. Tento fenomén by mohol byť študijným materiálom pre politológov…