Na železničnej stanici Banská Bystrica-mesto ďalej hynie národná (ne)kultúrna pamiatka, okolo ktorej chodia už roky chodia cestujúci. Kaplnka  sv. Jána Nepomuckého čoraz viac pripomína historickú ruinu a niet tej sily, aby sa s tým niečo urobilo.

Začiatkom tohto roka si kultúrny i náboženský svet pripomenul 620. výročie smrti tohto českého svätca. Zahynul ako mučeník 20.marca 1393 za panovania Václava IV. a jeho telo hodili do Vltavy. Ani pri výročí, ale ani teraz sa na zlom stave banskobystrickej pamiatky na sv. Jána Nepomuckého nič nezmenilo. Je to smutné, ale taká je realita všedného dňa.

Pamiatkový úrad SR má v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v Banskobystrickom kraji zruinovanú banskobystrickú kaplnku pod poradovým  číslom 209. Štát ani katolícka cirkev nenašli peniaze na jej obnovu (ešteže sa podarilo zachrániť aspoň Kalváriu na Urpíne). A tak naďalej opadáva omietka poznačená sprayermi, strešná krytina ustupuje prírode, zarastené schody do kaplnky akoby viedli nikam, vnútri za vykrivenou hrdzavejúcou železnou bránou je temno a neporiadok. Nikto by sa nečudoval, keby socha svätca  v kaplnke začala roniť slzy…

Neskorobarokovú kaplnku svätého Jána Nepomuckého postavili v roku 1760. Bola vyhľadávaným pútnickým miestom. Kaplnka má štvorcový pôdorys. Mala vysoký vstupný portál uzatvorený rokokovou, bohato zdobenou kovanou mrežou, po stranách s dvojicou pilastrov zakončených korintskými hlavicami.

Na trojuholníkovom štíte s pestrými volutami bolo osadených päť hviezdičiek vzťahujúcich sa k patrocíniu kaplnky. Kupolovitá strecha mala vežičku s trojramenným krížom. Vo vnútri kaplnky je socha sv. Jána Nepomuckého, ale z lavíc, lustra a stien s iluzívnou rokokovou výmaľbou od A. Schmidta sú už len trosky.

Pôvodne bolo okolo kaplnky nízke kované oplotenie. Po vybudovaní železničnej trate vedúcej popred kaplnku bola železničná stanica na druhej strane. V Uhorsku sa nazývala „Szent János állomás, počas prvej ČSR „Stanica sv. Jána“.

Pred rokom 1950 zvýšili násyp trate pre novú stanicu „Banská Bystrica-mesto“, ktorú preložili na druhú stranu do tesnej blízkosti kaplnky. Tá sa tak dostala s podlahou pod úroveň terénu. Odvtedy sa štát prestal o kaplnku riadne starať a časom sa na nej urobili iba nevyhnutné opravy. A to je všetko…