Peľové spektrum v týchto dňoch na celom území Slovenska výrazne ovplyvňuje peľ paliny a ambrózie. Našťastie pre alergikov  budú denné koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovitých klesať, nezmenia sa ani denné koncentrácie peľu slabo alergizujúcej pŕhľavy.

„Naďalej však môžeme očakávať významný nárast denných koncentrácií peľu paliny a ambrózie v ovzduší. Vo veľmi vysokých koncentráciách budú v ovzduší nad Slovenskom aj spóry plesní, čo nie je dobrá  správa pre polinotikov, pretzože môžu v niektorých prípadoch vyvolať aj skrížené alergické reakcie.“,  uviedla k peľovej situácii RNDr. Janka Lafférsová, z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý je koordinátorom peľového spravodajstva na Slovensku.

Peľ paliny je silným alergénom, pričom sú odborníci všeobecne svedkami nárastu alergikov s precitlivelosťou na túto rastlinu. Silným alergénom je aj peľ ambrózie. V Európe rapídne narastá alergia na túto burinu. Rýchlo sa rozširuje aj v osídlených oblastiach a je zvlášť nebezpečná, pretože jediná rastlina vyprodukuje za sezónu milióny peľových zŕn. Alergikom spôsobujú problémy hlavne dva druhy – ambrózia malá (bežná) a ambrózia obrovská.

Veľmi agresívny je aj peľ paliny a skrížene reaguje so všetkými ostatnými astrovitými rastlinami. Pozitívny kožný test má približne 80 percent polinotikov, pričom kauzálnym alergénom môže byt až pre tretinu pacientov. Pacienti precitlivení na peľ astrovitých rastlín si musia dávať pozor na rumanček (jeho extrakty sú napríklad v najrôznejšej kozmetike!). Všetky astrovité byliny (palina, ambrózia, rumanček, či slnečnica) často vyvolávajú skrížené reakcie po konzumácii zeleniny (koreňovej, hlávkovej, hľuzovej), ovocia a korenín (napr. čili, čierne korenie, kari korenie, rasca, aníz, bazalka, oregáno, majorán, alebo mäta).

V predchádajúcich dňoch na Slovensku zaznamenali monitorovacie stanice dominanciu peľu slabo alergizujúcej  pŕhľavy a peľu tráv. Druhé kvitnutie lipnicovitých tráv ešte ovplyvnilo peľovú situáciu na strednom a severnom Slovensku. Na ostatnom území peľ tráv v ovzduší dosahoval už len nižšie  koncentrácie, ale peľ slabo alergizujúcej pŕhľavy dosahoval veľmi vysoké denné koncentrácie skoro na celom území Slovenska.

Okrem peľu tráv a pŕhľavy sa v ovzduší vyskytoval  peľ ružovitých, skorocelu, štiavu, rastlín z čeľade mrkvovitých, mrlíkovitých a astrovitých rastlín. Denné koncentrácie spór plesní v ovzduší opäť dosiahli najvyššie hodnoty v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Výraznejšie vzrástli denné  koncentrácie spór rodu Alternária, Epicoccum i Stemphyllium. Rod Cladosporium si stále udržiava dominantné postavenie.