V horúcom letnom počasí sa vytvára optimálne prostredie optimálne pre množenie baktérií, ktoré sú vyvolávateľmi mnohých chorôb. Preto je riziko najmä hnačkových, ale aj niektorých ďalších ochorení vyššie, ako v inom ročnom období.

Podľa vedúcej Odboru epidemiológie banskobystrického  RÚVZ B. Bystrica MUDr. Márie Avdičovej najčastejším ochorením sú salmonelózy. Vyskytujú sa celý rok, pretože táto baktéria je schopná sa množiť aj pri nižších teplotách, ale letné obdobie je pre ich množenie optimálne. Riziko hrozí hlavne pri chybách pri výrobe tovaru, jeho skladovaní, či pri opakovanom zohrievaní potravín.

„Upozorňujeme všetkých konzumentov, aby veľmi opatrne pripravovali potraviny s obsahom vajec (vrátane konzumácie surových vajec v pokrmoch), ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy. Najdôležitejšie je, aby sa vajcia dostatočne dlho tepelne upravovali. Ak sa tak nestane a niekoľko baktérií salmonely prežije, pri optimálnej teplota ich množenie nad 30 stupňov, tak aj ich malé množstvo sa dokáže rozmnožiť a vyvolať ochorenie,“ zdôrazňuje MUDr. Avdičová. Ak nekonzumujeme potraviny hneď a chceme ich skladovať, tak ich treba rýchlo schladiť, potom uložiť do chladničky a pri opätovnom použití opäť dostatočne prehriať, aby sme zabránili riziku ochorenia.

Podobná baktéria, ktorá sa síce až tak často nemnoží v potravinách, ale prežíva v nich, je kampilobaktéria, ktorá spôsobuje tzv. kampilobakteriózu. Faktorom jej prenosu sú hlavne hydinové mäsá. V našich podmienkach to môžu byť okrem hydinových aj ovčie výrobky. Prameňom oboch ochorení (zoonóz) sú choré zvieratá, prípadne nosiči týchto baktérií.

Iným typom letného rizika je možnosť ochorenia na dyzentériu, (šigelózu, úplavicu), kde zviera nehrá žiadnu úlohu v prenose nákazy. „Je to čisto ľudská baktéria, je patogénom pre človeka a aj sa u neho vyskytuje. K prenosu dochádza potravinou, ktorú chorý človek kontaminuje hlavne rukami s obsahom výlučkov pri nedostatočnej osobnej hygiene. Táto choroba sa môže však šíriť aj koreňovou zeleninou či jahodami. Teda tým, čo je v zemi, ktorá je hnojená hnojivom, kde môžu byť aj ľudské exkrementy. Takéto potraviny musia byť dôkladne umyté, aby sa riziko minimalizovalo,“ upozorňuje MUDr. Avdičová.

Dyzentéria sa však šíri aj v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, kde nie je kanalizácia, kde sú suché záchody, či nedostatok pitnej vody. Niekedy sa vyskytuje aj v kolektívnom zariadení, kde ju zavlečie nosič. Podobným spôsobom sa šíri aj žltačka typu A, čo je ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Nespôsobuje ho baktéria, ale vírus a ide tiež o prenos z človeka na človeka. K prenosu dochádza najmä kontaktom od osôb s vírusom.

„Najväčšie riziko je v letných zotavovacích zariadeniach. Ak je niekto chorý, môže nakaziť ostatných. Inkubačná doba je 14 dní až mesiac,“ dodáva MUDr. Avdičová.