V sobotu 15. júna v Centre nezávislej kultúry „Záhrada“ odhalili  pamätník slovenského politikovi a zakladateľovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi (*2.8.1946 – †15.6.2006), rodákovi z Banskej Bystrice.

Slávnostný akt organizátori nazvali „Odkrývanie odkrývania“. Pamätník s jeho autorom Matejom Rosmánym odhaľoval primátor mesta Peter Gogola: „Je pre mňa veľkou cťou stáť tu dnes medzi vami a môcť odhaliť umelecké dielo, ktoré bude svedectvom a spomienkou života i práce Jána Langoša. Nech je symbolom vďaky za jeho nebojácnu a obdivuhodnú prácu.“

Sochár Matej Romány vyjadril  filozofiu svojho diela:  „Pamätník venovaný odkazu Jána Langoša predstavuje žulový stôl ukrývajúci známu hru solitaire. Žulové kocky taktiež skrývajú výrok, ktorý predstavuje prácu a pôsobenie Jána Langoša ako obhajcu demokracie a pamäti národa. Objekt je interaktívny a ponúka divákovi možnosť zložiť výrok postupným odkrývaním jednotlivých kociek, pričom pod každou z nich sa ukrýva jeden znak textu a  neskôr aj iniciály Jána Langoša.“

Medzi hosťami bol súčasný predseda Ústavu pamäti národov Ondrej Krajňák, sociológ Fedor Gál a manželka tragicky zosnulého  zakladateľa ÚPN Gabriela Langošová. Súčasťou slávnostného aktu bola voľná diskusia s vystúpením hudobných skupín Plastic people of the Universe Revival a Regale. Interpret Peter Janku pri tejto príležitosti zložil pieseň na počesť odkazu Jána Langoša.

S návrhom na pamätník prišiel v roku 2007 poslanec MsZ Vladimír Pirošík, ktorý predtým istý čas robil poslancovi NR SR Jánovi Langošovi asistenta. Vtedajšie mestské zastupiteľstvo schválilo uznesenie o vypísaní verejnej sochársko-architektonickej  súťaže na stvárnenie pamätníka. Víťazom sa v roku 2008 stala dvojica slovenských sochárov Matej a Karol Rosmányovci.

Neskôr vznikli problémy s financovaním sochárskeho diela z mestského rozpočtu a jeho osadením. Pamätník mal byť najskôr v parčíku pred Štátnou operou na mieste, kde predtým bola busta Laca Novomeského, ktorú niekto ukradol. Táto voľba miesta sa nezaobišla bez protestov najmä ľavicovo zmýšľajúcich občanov mesta. Potom sa uvažovalo o parčíku pred Komunálnou poisťovňou i Mestskom parku pri Ekonomickej fakulte.

Na pamätník sa napokon získali peniaze zbierkou a miesto pre osadenie sa našlo v záhrade Beniczkého domu.