Katka Vrábelová na svojej motorke prechádza Líbyou a blíži sa k hraniciam s Egyptom. Svoje zážitky z nepokojnej africkej krajiny, ktorú ešte pred pár mesiacmi sužovala občianska vojna, zhŕňa do zaujímavého poznania miestnych ľudí.

Free Líbya

Každý jeden príbeh o porovnaní starej a novej Líbye vás chytí za srdce. Ľudia sú tu tak nekonečne šťastní, tešia sa z nových možností. Keď som v Európe povedala, že idem do Líbye, všetci sa mi smiali. A tí, čo sa nesmiali, mi povedali, že ma tu zabijú blázniví Moslimovia po revolúcii

Na hranici som sa triasla ako nikdy predtým. A verila som Vesmíru a tomu malému Bohu vo mne. Neverila som, že by mi dovolil rok bojovať o to všetko, aby sa mi teraz niečo stalo. A keby by to tak bolo, posledný výdych by som dala s úsmevom, lebo by to malo ďalší zmysel, viem to!

Od 8. apríla som v krajine, kde nefungujú pošty, jazdí sa bez značiek a bez vodičákov, v obehu je 15 miliónov zbraní po Kaddáfiho režime, každá rodina ma aspoň pištole. Aj napriek tomu parkujem motorku vonku, pasy nechávam na recepciách, peniaze v hoteli alebo ich nosím so sebou. Ani raz som neplatila benzín, jedlo či kávu. A média a ľudia rozprávajú o mentalite Arabov a Moslimov hodených do jedného vreca…

Premýšľala som, či mi by sme mali takú úroveň, keby aj na našom 5-miliónovom Slovensku bolo 15 miliónov zbraní, či by sme si dávali prednosť v jazde, ako tu, čistili ulice, stavali nové domy a parky za svoje peniaze, bez pomoci vlády, ktorá neexistuje. Alebo by sme sa vystrieľali kvôli novým Iphonom a 100-palcovej televízii, ktorú môžeme ukradnúť za tmy z Maxu…

Nemám nič, len svoju dôveru a úsmev. Či to bude dosť na to, aby som prišla ešte raz domov a pomilovala sa s Martinom, neviem. Ale inak ako tým,  že to neskúsim, to nezistím.

Po pár dňoch som našla v Tripolise množstvo nových priateľov, objavila jedno z najkrajších miest, aké som videla. FREE LIBYA!!!

Pozvali, aby som sa  stala členkou miestneho klubu STUNTRIDERS of TRIPOLIS. Vstup do klubu bol podmienený konkurzom. Skúšku som samozrejme dala ako nič.  Opúšťam Tripolis a pokračujem horúcim územím Líbye smerom do Egypta. Ďakujem Tripolis za všetko, nikdy nezabudnem!

Dnes 22.apríla 2013 som sa s bajkermi z „Bengází moto clubu“ presunula opäť bližšie k egyptským hraniciam. Krajina je neskutočná! Plná farieb, zelených stromov, výnimočne farebnej zeme, štrku a tyrkysovej vody.

Je mi strašne ľúto, že nemôžem s vami zdieľať všetku tú krásu okolo, ale ako už iste viete, internet je tu veľmi chabý. Som na ceste smerom k egyptským hraniciam, čo mi zaberie ešte pár dní. V Egypte už fungujú pošty, internet bude (dúfam) lepší, tak vám to tu nadávkujem poriadne, nebojte sa.

Ďakujem ti Líbya, za všetko, za SLOBODU pre krásnych ľudí, čo tu žijú. Sľubujem, vrátim sa sem ešte raz