Presne taká, ako je atypické tohoročné počasie – dlhá zima a rýchly nástup vyšších denných teplôt, bez klasického postupného jarného otepľovania. To so sebou prináša aj väčšie a zložitejšie problémy pre ľudí, alergických na peľ rozličných drevín, rastlín a spór (plesní).

„Polinózy patria v súčasnosti medzi najčastejšie prejavy alergie a podľa štatistických údajov nimi trpí viac ako tretina populácie. Pre 30 miliónov Európanov, ktorí trpia alergickou nádchou, je práve toto obdobie predzvesťou nástupu nepríjemných alergických príznakov. Peľová alergia je ochorenie, ktorému sa veľmi vyhnúť nedá. Vdýchnutiu peľu z ovzdušia sa totiž asi nevyhneme, ale správnym nastavením a dodržiavaním liečby možno príznaky alergie eliminovať a tak zlepšiť kvalitu života alergika,“ hovorí RNDr. Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý je koordinátorom Peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku.

„Na základe laboratórnych analýz o výskyte, druhovom zložení a množstve peľu sledovaných alergologicky významných  rodov alebo čeľadí rastlín v danom regióne, sú spracovávané aktuálne peľové správy. Tieto zverejňujeme pre laickú i odbornú verejnosť  aj s textovým komentárom a prognózou na nasledujúci týždeň  nielen na stránke www.alergia.sk, ale aj v tlačových správach, ktoré zverejňujeme na www.vzbb.sk a poskytujeme takmer všetkým regionálnym i národným elektronickým a printovým médiám,“ uvádza RNDr. Lafférsová.

Vzhľadom na zvyšujúce sa počty polinotikov nadobúda podľa odborníkov monitorovanie hladiny peľu v ovzduší čím ďalej, tým väčší význam. Polinotici môžu byť precitlivení len na určitú rastlinu, častá je kombinácia precitlivelosti na určité druhy či čeľade rastlín, prípadne aj na iné alergény.  Naviac u alergikov  častá existencia skríženej reakcie napr. medzi peľovými a potravinovými alergénmi, stavia lekára mnohokrát do pozície detektíva. Tu mu podáva pomocnú ruku peľová informačná služba, ktorej monitorovacie stanice sledujú množstvo a druhové zloženie peľu v ovzduší.

Pri kvalitatívnej a kvantitatívnej analýze výskytu peľu a spór plesní v ovzduší na monitorovacích staniciach používajú odborníci štandardné metódy európskej PIS . Odber je vykonávaný štandardnými odberovými zariadeniami skonštruovanými na princípe Hirstovho lapača a pri mikroskopickej analýze sa používa metóda horizontálnych pásov dotýkajúcich sa polí.

V Banskej Bystrici a okolí dosiahol peľ brezy s dĺžkou peľovej sezóny približne 58  dní v rámci Slovenska najvyššie denné koncentrácie a celkovú sumu peľu v roku 2012.  Najdlhšiu peľovú sezónu v SR majú trávy z čeľade lipnicovitých až 140 dní a opäť  je  najvyššia koncentrácia ich peľu a jeho celkové zachytené množstvo charakteristické najmä pre Banskú Bystricu a okolie. Šarapatiť začínajú už koncom apríla a ich peľ sa vyskytuje v ovzduší až do septembra.

Postrach mnohých alergikov – peľ ambrózie, je vo vzduchu nad Slovenskom od 40 až do 70  dní. V hodnotenom období sa najvyššie koncentrácie peľu tejto inváznej rastliny vyskytovali najčastejšie v Bratislave a okolí, ale len o niečo menej v Banskej Bystrici a okolí.