Starý rok 2012 končí a Nový rok 2013 začína. V túto zvláštnu chvíľu si dovolíme trochu zažartovať s nezabudnuteľnou dvojicou L+S (Lasica a Satinský) a textami Jara Filipa.

V našej obci (počas roka)

V našej obci všetci pijú, iba Ďuro nie. Každému z nás vŕta v hlave, čo mu asi je Veď je taký ako my – zdravý, mocný lakomý. Prečo sa len od nás takto dištancuje?

Musíme sa Ďura spýtať, prečo nechce piť, mohol by nám jedného dňa pekne zavariť. Ani s nami nepije, ani ženu nebije, prečo sa len od nás takto dištancuje?

Jedného dňa prezradil nám, že mu nechutí, že vraj on na pijatiku nie je zvyknutý. Len sa Ďurko nesmieš báť, odpor treba prekonať. Nesmieš sa ty od nás takto dištancovať.

Lenže Ďuro ten si od nás nedal poradiť. Darmo sme ho ponúkali, nechcel si vypiť. Tak sme mu na oplátku, pichli vidly do zadku. Odvtedy je v našej obci všetko v poriadku.

S vetrom opreteky (do práce)

Keď zaduli jarné vetry, kúpil som si nové tretry. Nemyslite si, že len tak

pre parádu, ja totiž v tom jarnom vetre v tretrách hltám kilometre. Poctivo v nich denne behám do úradu.

Kolegovia v oddelení nadšene ma zdravia. Oceňujú, že to robím v rámci svojho zdravia. Úseková dôverníčka v rokoch, ale k svetu, ponúka mi na znak úcty prvú cigaretu. Obdivuje moje tretry, pravú ako ľavú a hneď mi na dvojplatničke varí silnú kávu.

Desať minút pred desiatou všetci svorne vravia – zabehni po fľašu vodky, len tak v rámci zdravia. Kým pracovná doba skončí, stihneme aj dve-tri. Nebude to taký problém, veď máš nové tretry.

O tretej už máme oči veselé a živé, dobre sa nám práca darí v našom kolektíve. Keď zaduli zimné víchry, nebol som už taký rýchly, s fľašou som sa ledva vliekol po ulici. Do práce už nejdem klusom, ale ranným autobusom a po vodku trielia mladší pracovníci.

Bolo nás jedenásť (kamarátov)

Bolo nás jedenásť, už nás je len desať. Všetci ľudia vravia, že nás budú vešať. Lenže ten desiaty tíško sa vytratil, nech si vraj obesia iba nás deviatich.

No a ten deviaty bol tiež neúprosný. A tak sme tu teraz zostali len ôsmi. Sľúbil nám ten ôsmy, že nás nepodvedie. Ale ako vidno, ostalo nás sedem.

A v tom aj ten siedmy vydal sa na cesty. Ostali sme teda teraz iba šiesti. Nuž a ten náš šiesty pustil tiež do gatí a už sme tu iba kamaráti piati.

Tuším má ten piaty dáky čudný výraz. Nenazdali sme sa a už sme len štyria. Ale aj ten štvrtý netúži do raja, nenápadne zdúchol a sme iba traja. Zrazu vraví tretí, čože nás už spája, tak sme tu zostali len kamarát a ja.

Už nás idú vešať, darmo kričím rata. A tak som v tom nechal toho kamaráta. Bolo nás jedenásť, už nás je len desať. Pôjdeme sa pozrieť keď ho budú vešať.

S mäsom (na Silvestra)

Keď sa stretnem s čerstvým mäsom, je mi celkom jedno, kde som. K chutnému stehnu slinky sa zbehnú, v dutine ústnej skrátka raj, naozaj. Keď prerastený bôčik zočím, tak som schopný spáchať zločin. Som schopný zabiť len preto, aby bol bôčik okamžite môj.

Ktovie, koľko pojem ovarových kolien. Pre bravčové pliecko, zradil by som všetko. Pre hovädzí môčink, aj do hrobu skočím. Občas mám zlý sen, bezmäsitý sen.

S mäsom nepodlieham nikdy stresom. Taký somár totiž nie som, aby som pre tú nešťastnú Betu podstúpil kalorickú diétu. Keď sa stretnem s mladým mäsom, vždy mi zíde na um, že som ženatý šťastne a tak len žasnem. Ten pohľad to je skrátka raj, naozaj.

Oči hladkajú jej ladný bôčik, namôjdušu stačí krôčik. Viem celkom iste, ježišikriste, že bôčik by bol raz-dva môj. Viem, že býva bitka o jej plné lýtka. Že je neposedná, prezrádzajú stehná. Kto zamieri vyššie, hmm o rozum by prišiel. Radšej držať chcem bezmäsitý deň.

S mladým mäsom neuspel som, tak sa radšej prejdem lesom. Slniečko svieti, vezmem aj deti, nastali roky prísnej diéty.

Do batôžka (na Nový rok)

Do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš a potom ich hoď z mosta do vody. Bez pretvárky a falše, hneď by ti bolo krajšie, hneď by tu bolo viacej pohody.

Ak k tomu pridáš hádky, ach, to by boli sviatky, keby sa ľudia vadiť prestali! Veď stačia dve-tri zvady, hneď si bez nálady a krvný tlak sa nechce ustáliť.

Načo sú hlúpe spory, čo vedú podaktorí a vyzerajú pritom nevinne. Je lepšie zaťať zuby a ak ťa jazyk svrbí, tak si ho radšej omoč vo víne.

Klebety, škriepky plané, vykašlime sa na ne, vyhubme razom túto záhubu! A tí čo pikle kuli, dostanú po papuli, dáme im jednoducho zámku na hubu.

Do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš a pekne zahoď všetky do studne. A rovno z prvej várky, skús život bez pretvárky a uvidíš, či z teba ubudne.

Redakcia Bystricovín po veselom Silvestri želá všetkým Banskobystričanom v Novom roku veľa zdravia a šťastia. A nezabudnite, že každý problém sa lepšie rieši s pozitívnou mysľou, aj keď je to niekedy ťažké. PF 2013!