V sobotu 15.decembra sa jedno oko kresťana smialo a druhé plakalo. Banská Bystrica má po 16 mesiacoch konečne nového  biskupa, na druhej strane Radvaň prvého vyhnanca z katolíckej cirkvi.

Možno to pre niektoré uši bude znieť kruto, ale čo si myslieť o tom, keď na slávnostné uvedenie do úradu nového biskupa Banskobystrickej diecézy Mons. Mariána Chovanca medzi pozvanými významnými hosťami vidíte v Katedrále sv. Františka Xaverského emeritného arcibiskupa z Trnavy na dôchodku Jána Sokola, ale nie posledného trnavského arcibiskupa, teraz výpomocného duchovného z Radvane Róberta Bezáka? Prečo je jeden  toho hoden a druhý nie?

Na slávnostnej bohoslužbe sa  okrem významných predstaviteľov cirkví a 200 kňazov z Banskobystrickej a Nitrianskej diecézy, predstaviteľov akademického a verejného života, ale aj veriacich s novinármi, ktorí sa zmestili do katedrály s kapacitou 700 miest, nenašlo miesto pre jedného arcibiskupa? Je to znak, že katolícka cirkev váži viac kontroverzného arcibiskupa pred otvoreným duchovným len za to, že pápež uveril lžiam o ňom? To sa nikdy nedokážeme zbaviť na Slovensku Tisovho tieňa minulosti? Alebo žeby strach cirkvi z čerstvého západného vetra? Ibaže toto nie je o viere, ale o strácajúcej sa moci…

„Banská Bystrica sa nachádza v krásnom hornatom kraji. Tunajší ľudia vrchy milujú. Neboja sa námahy a ťažkostí, keď na ne vystupujú. Čím vyššiu horu však chceme zdolať, tým širšie spoločenstvo potrebujeme. Sám človek by si neporadil. Ja chcem byť vašim spoločníkom na tejto ceste k výšinám,“ povedal biskup Marián Chovanec vo svojej prvej kázni.  Na novinársku otázku, čo bude s výpomocným duchovným v Radvani Róbertom Bezákom, nový banskobystrický biskup odpovedal stručne: „Kým platí zmluva podpísaná na rok, nemienim na tom nič meniť.“

Apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana adresoval Banskobystričanom výzvu: „Prijmite nového pastiera ako svojho otca.“ Možno podobné slová adresoval pred tromi rokmi aj Trnavčanom pri uvádzaní arcibiskupa Róberta Bezáka do funkcie, ale pri jeho odvolávaní mlčal. Bratislavský arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský zaželal novému biskupovi, aby v jeho osobe Banskobystrická diecéza získala skúseného ochrancu pokladu viery a mravov. Trnavskému arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi, ktorý sa mu asi mesiac pred svojím odvolaním zdôveril so zvláštnym  „sťahovaním tmavých mrakov“ nad ním a poprosil ho o pomoc, Zvolenský odpovedal: „Kocky sú už hodené.“

Napriek bystrickej radosti sa nad slovenskou katolíckou cirkvou v sobotu zamračilo nebo. To zlovestné ticho našich najvyšších cirkevných hodnostárov a apoštolského nuncia z Vatikánu nad osudom jedného poníženého slovenského arcibiskupa, ktorý sa napriek cirkevnému zákazu rozhodol prehovoriť, neveští nič dobré. Ak rovného človeka-kňaza  za otvorené hlásanie pravdy odsúdia bez súdu a vyženú ho do jeho predchádzajúceho pôsobiska slúžiť ostatným kňazom, bez možnosti verejne kázať evanjelium, pôsobí to ako  závan starej plesnivej cirkevnej inkvizície z dávnych čias. Však aj  Krista dali ukrižovať vlastní…

Je všeobecne známe, že nový banskobystrický biskup Marián Chovanec zažil niečo podobné, keď ho za účasť na protestnej hladovke proti prokomunistickej organizácii kňazov „Pacem in terris“ v roku 1981 na zásah štátnej moci vylúčili z kňazského seminára. Zatiaľ však v súvislosti so svojím „vyhnaným“ kolegom z diecézy mlčí aj on. Slobodná demokracia sa v cirkevnej hierarchii sa jednoducho nenosí.

Pravdupovediac Chovancov predchodca biskup Rudolf Baláž, ktorý si v bývalom režime prežil svoje, by asi v tejto chvíli nemlčal.  Napokon aj vďaka Balážovmu vplyvu sa Róbert Bezák stal trnavským arcibiskupom, aby po jeho vlaňajšej náhlej smrti začalo konzervatívne jadro slovenského kléru intrigovať proti svoju „nekolegiálnemu“ kolegovi  až do Vatikánu. Prisúdili mu „satanské“ vlastnosti a činy, ktorých sa zjavne nedopustil. Koho a čo ohrozoval  pravdovravný trnavský arcibiskup z Radvane, ktorý na rozdiel od svojho vskutku kontroverzného predchodcu Sokola dnes nemá miesto v Trnavskej diecéze? Isté je, že skôr či neskôr pravda vypláva na povrch a bude zrejme bolestivá…

Zaželajme novému banskobystrickému biskupovi všetko dobré a nechajme mu čas, aby si zmapoval svoju diecézu a prijal potrebné opatrenia na jej bezproblémové fungovanie. Čas však nemá slovenská katolícka cirkev, ktorá sa v súvislosti s kauzou Bezák dostala do veľmi zložitej situácie, keď jej ide o dôveryhodnosť pred vlastnými veriacimi, ktorú každým dňom mlčania nad pravdou stráca.