Geriatrickí odborníci bijú na poplach. Po negatívnom vzore Banskej Bystrice z minulého roka prešli zrušené geriatrické lôžka na interné oddelenie aj v žilinskej nemocnici. Zatiaľ čo starnúca Európa ide v starostlivosti o seniorov úplne opačným smerom, u nás rozhodujú peniaze.

Obavy má aj čestný prezident Slovenskej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti Ladislav Hegyi. Podľa vzoru týchto dvoch  nemocníc sa do spájania geriatrických, doliečovacích a oddelení dlhodobo chorých s internými oddeleniami môžu pustiť aj ostatní. „Neviem, čo sa dá na tomto usporiť, jedine ak ročný plat jedného primára a vrchnej sestry. To je všetko,“ povedal Hegyi pre denník Pravda.

Spájanie oddelení vníma ako druhú vlnu likvidácie geriatrickej starostlivosti na Slovensku, kým prvá prebehla v lete 2011 pri masívnom rušení lôžok. „Zatváranie oddelení geriatrického typu, geriatrických kliník, oddelení a liečební pre dlhodobo chorých, doliečovacích oddelení je flagrantnou formou diskriminácie starých ľudí, lebo znižuje dostupnosť odborných služieb, ktoré si vyžaduje ich zdravotný stav,“ dodal Hegyi.

Spolu s hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre geriatriu Štefanom Krajčíkom a Jednotou dôchodcov na Slovensku podpísali otvorený list premiérovi. Krajčík celý proces faktickej likvidácie geriatrických lôžok v slovenských nemocniciach považuje za nezmysel. „Nikoho nenapadne zlučovať napríklad urológiu s ortopédiou. Reálne hrozí, že dôjde k zhoršeniu starostlivosti. Je to v rozpore so starnutím populácie a s budovaním siete geriatrických zariadení v štátoch únie,“ povedal pre Pravdu. Za zlučovaním oddelení s geriatrickými pacientmi je podľa neho snaha nemocníc získať viac peňazí.

 Štatistiky hovoria, že prvému júlu 2012 klesol počet geriatrických lôžok o 674 (mínus 18,5%), kým v rokoch 2008 až 2010 sa počet týchto lôžok znížil len o 1,65 percenta. Pritom počet seniorov nad 65 rokov stále rastie. V 80-tisícovej Banskej Bystrice ich žije okolo 14.000, ale v Rooseveltovej nemocnici nie je pre nich žiadne geriatrické lôžko. Bývalé vedenie v rámci „optimalizácie“ lôžok počas minulého leta zrušilo celú geriatriu aj so 45 lôžkami, ktoré boli vyťažené na minimálne 90 percent. Z Banskej Bystrice odišlo päť lekárov – špecialistov na geriatriu, zostala len geriatrická ambulancia, ale akoby to nikoho z kompetentných netrápilo.

Pre krajské mesto Banská Bystrica je nedôstojné, že koncová fakultná nemocnica prijíma akútnych geriatrických pacientov len na internú kliniku. Hoci si vyžadujú špeciálnu zdravotnú starostlivosť, ležia medzi mladšími pacientmi, ktorí majú úplne iné zdravotné komplikácie. Po 21 dňoch seniori skončia na pracovisku pre dlhodobo chorých, ktoré má 20 lôžok.

Nové vedenie Rooseveltky síce deklaruje záujem vrátiť geriatrické oddelenie do nemocnice, ale doposiaľ sa nič neudialo. V súčasnej zložitej ekonomickej situácii a obrovskom zadlžení banskobystrickej fakultnej nemocnice to nebude jednoduché, hoci zástupcovia VšZP tvrdia, že s úhradou zdravotníckych výkonov na obnovenom geriatrickom oddelení  v rámci balíka peňazí pre Roosveltku nie je problém. Pravda až na to, že lôžka vrátené na geriatriu by ubudli z internej kliniky, čo bude znamenať menšie výkony  na internom oddelení. Veď o peniaze ide až v prvom rade….

O tom, že rušenie lôžok a spájanie oddelení má za následok aj znižovanie počtu odborníkov na geriatriu, Ladislav Hegyi pre Pravdu hovorí: „Udialo sa to napríklad v nemocnici v Banskej Bystrici po zlúčení oddelení. Tu bolo päť atestovaných geriatrov a traja tesne pred atestáciou. Všetci odišli po zlúčení oddelení z odboru. To, čo si vychovávame pre geriatriu, sa nám v takýchto podmienkach roztratí.“ Na Slovensku je dnes asi 200 atestovaných lekárov-geriatrov, čo však vzhľadom na rastúci počet seniorov už teraz nestačí.

Zamyslel sa niekto nad tým, že zrušením geriatrických lôžok v meste pod Urpínom sa chorým seniorom znížila dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti? Veď v praxi sa dosahuje pravý opak toho, čo sa v aktuálnom Európskom roku aktívneho starnutia propaguje v médiách. Miesto toho, aby sme sa z úcty k seniorom dokázali o nich postarať aj v chorobe, v skutočnosti na nich kašleme. Znie to tvrdo, ale žiaľ realita aj v našom meste je taká.

Akoby naše zdravotníctvo nepočítalo s demografickým vývojom v Európskej únii, ktorej sme členmi. V iných krajinách rastie počet akútnych resp. chronických geriatrických lôžok úmerne s tým, ako predlžovaním veku života pribúda nových seniorov. Iba my sa tvárime, že nás sa tento problém netýka. Naozaj? Aby sme raz na to nedoplatili (niektorí seniori žiaľ aj životom), lebo potom sa nedoplatíme…