Blíži sa polčas volebného obdobia banskobystrického primátora Petra Gogolu, preto sa patrí pripomenúť si, ako to celé začalo. Tentoraz bez komentára…

Kto som

Narodil som sa 2. decembra 1967 v Komárne v rodine vojaka a úradníčky. Po okupácii Československa obsadili komárňanskú pevnosť ruskí vojaci a československý ženijný pluk musel odísť. A tak sme sa v roku 1972 presťahovali do Banskej Bystrice, kde otec nastúpil do Vojenského gymnázia SNP. Vďaka nemu mám rešpekt k uniforme, záujem o vojenskú históriu, ale aj disciplínu. Matke vďačím za hudobné vzdelanie, úctu a pokoru k umeniu.

Do základnej školy som začal chodiť v roku 1974 na Spojovej ulici. Boli sme prví prváci. Po jej absolvovaní som pokračoval v štúdiu na Gymnáziu na Tajovského ulici. Keďže sme učiteľská rodina, bolo pre mňa prirodzeným pokračovať v štúdiu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. S presvedčením, že práve v mladšom školskom veku je šanca viesť deti k čestnosti a slušnosti, som si vybral učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ, špecializácia hudobná výchova. V roku 1990 som promoval s červeným diplomom a cenou dekana za vynikajúce výsledky v štúdiu.

Po základnej vojenskej službe som začal učiť na ZŠ na Ďumbierskej ulici. V roku 1995 som ju vymenil za ZŠ Slobodného slovenského vysielača na Námestí Š. Moysesa. V roku 1997 som sa oženil, o rok nato som sa stal otcom dvojičiek Peťka a Palka. Krátko nato však manželka umrela. Rozhodol som sa ostať na materskej dovolenke. V roku 2001 som sa opäť vrátil za katedru. Skúsenosti z práce s médiami a vzťah k prírode som zúročil od roku 2003 ako hovorca v štátnom podniku LESY SR a šéfredaktor podnikového časopisu Lesník.

V roku 2004 som sa druhýkrát oženil. Manželka Katka je redaktorkou Slovenského rozhlasu. Spolu vychovávame naše deti Matúša, Peťa a Palka.

V roku 2009 som so skupinkou kolegov podali trestné oznámenie na podozrenie z tunelovania štátneho podniku. Preradili ma na iné pracovisko a na konci roku ma „pre nadbytočnosť“ prepustili. Po parlamentných voľbách a vzniku novej vlády ma minister pôdohospodárstva Zsolt Simon vyzval k návratu do štátneho podniku LESY SR, kde som opäť hovorcom.

Prečo kandidujem

Mám voči nášmu mestu veľký dlh. Tento dlh sa nazbieral za roky, za ktoré som v duchu hromžil na predchádzajúcich primátorov, ktorí dopustili, že sa perla Slovenska premenila na ospalé provinčné mestečko! Tento dlh sa nazbieral z halierikov a dosiahol astronomickú sumu. Nepatrím k ľuďom, ktorí len hromžia alebo frflú nad tým, čo sa im nepáči. Mám chuť a vôľu veci meniť. Preto mám pocit, že nadišiel čas tento môj dlh splatiť. Kladiem si za cieľ pomôcť Banskej Bystrici. Robím to s jasným zámerom prispieť k tomu, aby naše mesto bolo lepším a krajším miestom pre život. Pre nás, pre všetkých. Pre naše deti.

Bojoval som s korupciou v štátnom podniku LESY SR. Bolo to ťažké a na chvíľu sa mi zdalo, že nemožné. Ale spravodlivosť zvíťazila a ja teraz chcem dosiahnuť to isté v našom meste. Raz navždy musí byť v meste poriadok. Chcem Banskú Bystricu čistú, bez škandálov, káuz a korupcie, krásnu a upravenú, s hrdými a spokojnými obyvateľmi. Aby sme opäť, tak ako kedysi naši dedovia, mohli povedať: „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi“.